Slovenská korporátna daň môže prevýšiť dane susedných krajín

BRATISLAVA 25. mája (WEBNOVINY) – Zvýšením sadzby dane z príjmov právnických osôb zo súčasných 19 % na 23 % tak, ako to naznačuje premiér Robert Fico, by Slovensko malo najvyššiu korporátnu daň z okolitých krajín.

Kým v súčasnosti sa s 19-percentnou sadzbou drží na spoločnej siedmej až deviatej priečke krajín únie s najnižšími korporátnymi daňami spolu s Poľskom a Českou republikou, po zvýšení by sa v tomto rebríčku zosunulo na 12. pozíciu.

Okrem spomínaného Poľska a Českej republiky by tak nižšiu sadzbu mali už aj podniky v Maďarsku, kde je momentálne podľa analýzy Poštovej banky na úrovni 20,6 %. Platí to však pri predpoklade, že by ostatné krajiny svoje sadzby nemenili.

Najmenej odvádzajú Bulhari a Cyperčania

Nižšiu daň z príjmov, akú má momentálne Slovensko, má v súčasnosti iba šesť krajín, z ktorých päť patrí podobne ako Slovensko do skupiny nových členských štátov únie. Najnižšej, 10-percentnej sadzbe, sa tešia podniky v Bulharsku a na Cypre. Nasleduje Írsko so sadzbou dane na úrovni 12,5 %, Lotyšsko a Litva s 15 % a Rumunsko so 16 %.

Zvýšením sadzby na Slovensku by sme sa teda vzdialili od týchto ekonomík a posunuli sa za ďalšie. „Znamená to, že okrem už spomínaných európskych ekonomík nižšími daňovými sadzbami ako my budú lákať podnikateľov aj Slovinsko, Maďarsko a Estónsko,“ konštatujú analytici Poštovej banky.

Najvyššie dane platia Francúzi

Priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb za celú Európsku úniu sa pritom v súčasnosti nachádza na úrovni 23,5 %, v prípade eurozóny samotnej je to 26,1 %.

Mnohé európske krajiny tak podľa Poštovej banky z podnikateľských príjmov odčerpávajú aj oveľa vyššie percento, ako plánuje Ficov kabinet. Vôbec najvyššou sadzbou sú zaťažené firmy vo Francúzsku na úrovni 36,1 %, nasleduje Malta s 35-percentnou daňou a Belgicko s 34 %.

Zámer zvýšiť sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 19 % na 23 % ohlásil premiér Robert Fico po tohtotýždňovom rokovaní o konsolidačnom balíčku so sociálnymi partnermi v rámci Rady solidarity a rozvoja. Podľa ministra financií Petra Kažimíra by pritom tento krok mal priniesť do rozpočtu dodatočné príjmy na úrovni 366 mil. eur.