Problémy prvého dôchodkového piliera

Vstúpiť do 2. piliera? Vystúpiť z neho? Opäť vstúpiť? Prestúpiť medzi fondami alebo zmeniť dôchodkovú správcovskú spoločnosť? Je druhý pilier výhodný? Ak áno, pre koho? Sú dôchodkové fondy bezpečné? 

Skôr ako sa občan vysporiada s otázkami 2. piliera, je vhodné sa pozrieť na 1. pilier, pretože tam sú problémy, ktoré nemôžu vyriešiť politici ani ekonómovia, aj keby svoje múdro predvádzali v televízii tisíckrát za deň, nič s tým neurobia. Demografický vývoj nie je možné zastaviť ani výrazne ovplyvniť. Tu sú fakty:

• Rodí sa málo detí. Pred 40 rokmi sme zaznamenali na Slovensku viac ako 100 000 živonarodených detí za rok, dnes sa rodí ročne len približne 55 000 detí. Populačné ročníky sú teda až takmer o polovicu slabšie ako kedysi.
• Ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku. Hovoríme, že sa zvyšuje stredná dĺžka života. v roku 1960 sa muži dožívali priemerne 68 rokov a ženy 73 rokov, dnes muži 73 rokov, ženy 80 rokov. Je to spôsobené zmenou životného štýlu a kvalitnejšou zdravotnou starostlivosťou. Preto je dôchodcov čoraz viac.
• Predlžovanie štúdia. Mladí ľudia čoraz dlhšie študujú. Pred 100 rokmi bol človek s maturitou jeden z mála a najmúdrejší v obci, dnes má maturitu takmer každý a vysokú školu takmer každý druhý človek. Čím dlhšie ľudia študujú, tým neskôr sa dostávajú do pracovného procesu.
• Nezamestnanosť. Kedysi bola takmer nulová nezamestnanosť, dnes je najvyššia v strednej Európe. Až 14% ľudí na Slovensku je bez práce, pričom v niektorých okresoch dosahuje nezamestnanosť až viac ako tretinu práceschopného obyvateľstva. A to sú len tzv. evidovaní uchádzači o zamestnanie, skutočnosť je ďaleko horšia, keby ľudia neutekali z krajiny, mali by sme najvyššiu nezamestnanosť v EÚ.
• Migrácia. Približne 300 000 slovenských občanov pracuje v zahraničí (z toho 200 000 v Českej republike), preto neplatia odvody doma. Ročne odchádza do zahraničia asi 30 000 nových mladých ľudí, čo je čistý úbytok pracovnej sily, ale týchto ľudí ani štát neeviduje ako nezamestnaných. Na druhej strane nie je predpoklad, že do našej krajiny budú naopak masovo prúdiť noví prisťahovalci, pretože nemáme veľmi čo ponúknuť. Panuje tu rasizmus a xenofóbia a neviem si predstaviť napríklad prisťahovalca z Afriky, prečo by uprednostnil Slovensko pred niektorým západným štátom, trebárs Nemeckom alebo Holandskom, kde sa k nemu slušne správajú, ekonomické pomery sú priaznivejšie a ľahšie zoženie prácu.

Všetky uvedené faktory vyvíjajú dramatický tlak na Fond dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ktorý je v súčasnosti taký deficitný, že každý mesiac sa od platiteľov povinných odvodov vyzbierajú len približne dve tretiny peňazí, potrebných na výplatu dôchodkov a bude to čoraz horšie. Každý, kto sľubuje stabilitu 1. piliera, je teda klamár a podvodník, a to bez ohľadu na to, či je to politik (je jedno, či červený, modrý, zelený) alebo iný kaviarenský povaľač. Demografia nepustí. V krátkom čase bude pomer obrátený, o 10 rokov pravdepodobne sekera Sociálnej poisťovne v oblasti starobných dôchodkov bude každý mesiac tvoriť až dve tretiny, pretože len jednu tretinu z potrebných peňazí pre dôchodcov dokáže vyzbierať od platiteľov odvodov.

Tento scenár sa naplní za predpokladu, že vlády sa naďalej budú tváriť, že nevidia problém. Zodpovední politici, naopak, presadia opatrenia, ktoré by demografické dopady na druhý pilier zmiernili. Ide najmä o tieto nevyhnutné zásahy do dôchodkového systému:

• Postupné zvyšovanie zákonom stanoveného veku odchodu do starobného dôchodku. V súčasnosti je to 62 rokov, postupne by sa mal upravovať na 70 rokov.
• Zmrazenie alebo zníženie dôchodkov z 1. piliera, zákaz valorizácie a zrušenie „trinásteho“ dôchodku. Ktorá vláda si na to trúfne? Kto chce spáchať politickú samovraždu?
• Výrazné posilnenie 2. piliera. Napr. v Chile, kde vymysleli 2. dôchodkový pilier, od začiatku si ľudia odkladali 10% svojho zdaniteľného príjmu do dôchodkových fondov a všetci obyvatelia v pomerne krátkom čase slušne zbohatli.
• Začnime ľuďom hovoriť pravdu a nabádajme ich k sporeniu na dôchodok. V skutočnosti veľká časť mladých ľudí vôbec nevie nič o uvedených problémoch a nezaujíma sa ani o sporenie v 2. pilieri. Chýba tu osveta, čo je chyba všetkých kompetentných – vzdelávanie v tomto smere chýba v školách, nič nerobia ani dôchodkové spoločnosti, o politikoch škoda hovoriť.