Poistenie zodpovednosti za škodu

Každý je povinný sa správať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a na prírode. Ak sa tak nespráva a škoda vznikne, porušuje zákon (napr. § 415 Občianskeho zákonníka), a teda je za škodu zodpovedný a je povinný ju nahradiť.

Komu hrozí škoda, je povinný primeraným spôsobom zakročiť. Ak niekto spôsobí škodu pri odvracaní hroziacej škody, nie je za ňu zodpovedný. Toto riešia príslušné paragrafy Občianskeho zákonníka. Povinnosť výšky náhrady škody nie je zhora v drvivej väčšine prípadov obmedzená.

Ktorý produkt vás konkrétne zaujíma?

Poraďte sa s nami pri výbere poistenia

Subjektívna a objektívna zodpovednosť za škodu

Väčšina ľudí si myslí, že zodpovední sú len za takú škodu, ktorú priamo zavinili, keď sa nejako o ňu pričinili svojou nepozornosťou alebo porušením pravidiel, či nešťastnou náhodou. O zodpovednosti za škodu prevládajú u ľudí väčšinou falošné predstavy, tzv. mýty o poistení zodpovednosti.

Zavinené škody – subjektívna zodpovednosť za škodu

Ak občan alebo podnik (právnická osoba) škodu zaviní porušením právnych povinností, t. j. následkom chyby, omylu, nešikovnosti, nepozornosti, nedbalosti a podobne, hovoríme o subjektívnej zodpovednosti za škodu. Napr. vodič poruší dopravné predpisy – prejde križovatku na červenú a narazí do iného vozidla, ktoré malo prednosť. Je nepochybné, že vodič škodu zavinil a je za ňu zodpovedný.

Nezavinené škody – objektívna zodpovednosť za škodu

Sú prípady, kedy občan alebo podnik (právnická osoba) svojím konaním škodu priamo nezavinil, ani neporušil žiadny právny predpis, napriek tomu za škodu zodpovedá z dôvodu prevádzkovania, držby alebo prenájmu nehnuteľnosti, prevádzkou živnosti, dopravného prostriedku a podobne – ide najmä o prípady občianskym zákonníkom vymenovaných osobitných zodpovedností. Napr. na schodoch obchodného domu sa zákazník pošmykne, spadne a zlomí si nohu – zodpovedný je prevádzkovateľ obchodného domu, resp. majiteľ nehnuteľnosti, hoci žiadny predpis neporušil ani nič nezanedbal, a ani nemohol takto vzniknutej škode na zdraví zabrániť.

Všeobecná zodpovednosť a osobitná zodpovednosť za škodu

Zákon hovorí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú zavinil porušením právnej povinnosti. Škodu môže spôsobiť pri svojej činnosti fyzická osoba – občan alebo právnická osoba (firma, úrad, organizácia). Hovoríme o všeobecnej zodpovednosti za škodu – § 420 Občianskeho zákonníka (OZ), a tiež o prevádzkovej zodpovednosti, keď škoda je spôsobená napríklad prevádzkou nehnuteľnosti alebo živnosti alebo továrne – § 420a) OZ.

Osobitná zodpovednosť za škodu

Zákon menuje aj niektoré prípady osobitnej zodpovednosti za škodu,

  • Zodpovednosť za poškodenie, stratu alebo zničenie prevzatej veci, ktorá má byť predmetom záväzku – napr. keď si dáte obleky do čistiarne a tieto sa stratia alebo poškodia
  • Zodpovednosť za škodu spôsobenú chybou prístroja – solárium pri opaľovaní vinou chybného časovača nevypne včas svoju činnosť a spáli zákazníka, zodpovedný je prevádzkovateľ prístroja.
  • Zodpovednosť za škodu maloletého alebo duševne chorého, ktorý:
  1. nie je schopný posúdiť následky svojho konania – vtedy je zodpovednosť na zákonnom zástupcovi, napr. 4-ročné dieťa zrúti v obchode pyramídu s porcelánom;
  2. je schopný posúdiť tieto následky a ovládať svoje konanie – zodpovednosť sa delí medzi neho a zákonného zástupcu, napr. 17-ročný lyžiar zraní bezohľadnou jazdou iného lyžiara na svahu, v tomto veku sa predpokladá, že je schopný posúdiť následky svojho konania.
  • Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
  • Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov – zodpovedný je každý prevádzkovateľ motorového vozidla, lietadla a plavidla.
  • Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou
  • Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach:
  1. poskytovateľ ubytovacích služieb zodpovedá za veci vnesené – batožina, lyže, osobné veci;
  2. akákoľvek prevádzka, spojená s odkladaním vecí – reštaurácia, šatňa, úschovňa a podobne;
  3. prevádzkovateľ parkovacích domov a garáží je zodpovedný za odložené motorové vozidlá a ich príslušenstvo;
  4. zodpovednosť za veci odložené v prostriedkoch hromadnej dopravy.

Ako funguje poistenie zodpovednosti za škodu?

Poistenie zodpovednosti za škodu kryje náhradu škody, ktorú spôsobí poistený občan alebo podnik (právnická osoba) svojou činnosťou, prevádzkou nehnuteľnosti alebo motorového vozidla, plavidla, lietadla a inými vecami, ktoré používa (vlastnými alebo požičanými), a v prípade podniku prevádzkovaním obchodu, výroby, alebo inej živnosti, a tiež výrobkami, ktoré poistený vyrába a predáva.
Poistený, čiže škodca spôsobí neúmyselnú škodu poškodenému. Poškodený vznesie voči škodcovi písomný nárok na náhradu škody, čím vzniká škodová udalosť. Poistený oznámi škodovú udalosť svojej poisťovni. Poisťovňa škodu preskúma, a keď uzná nárok poškodeného za oprávnený, vyplatí poistné plnenie priamo poškodenému.
Zvláštnosťou poistenia zodpovednosti za škodu je pravidlo, že poistné plnenie vždy dostane poškodený ako tretia osoba, nikdy nie poistený ani poistník, hoci poistník vlastní poistnú zmluvu a platí poistné. Ide o povestný trojuholník poistenia zodpovednosti, ktorý v prípade škody jednoducho vystihuje vzťahy medzi poisteným škodcom, poisťovňou a poisteným.
graf-poistenia-zodpovednosi-za-skodu

Druhy poistenia zodpovednosti

Právo z pohľadu zodpovednosti hovorí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému (pozrite napr. §415, §420 OZ) bez ohľadu na to, či škodu spôsobila právnická alebo fyzická osoba, človek alebo firma, tá alebo oná profesia alebo či škoda bola spôsobená prístrojom, stavbou, vodou alebo zlým poradenstvom, chybou softwaru statika či architekta alebo z iného dôvodu. Vzhľadom na špecifiká niektorých ľudských činností sa postupom času vyvinuli špecifické poistné produkty šité priamo na podmienky konkrétnej ľudskej činnosti, prevádzky, stavby, atď.

Právo a aj logika hovorí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému. To znamená, že hoci princíp poistenia zodpovednosti platí rovnako pre občanov i pre právnické osoby a niektoré druhy poistenia zodpovednosti sú podobné, sú poistné produkty, určené len pre občanov a iné zasa pre právnické osoby. Niektoré druhy poistenia zodpovednosti sú dokonca povinné zo zákona a z hľadiska právnej formy ich označujeme kategóriou povinné zmluvné poistenie.

Poistenie zodpovednosti za škodu prevádzkovateľov dopravných prostriedkov

Poistenie občianskej zodpovednosti za škodu

Občan zodpovedá za škodu v bežnom živote pri akejkoľvek činnosti voči tretej osobe, ale aj ručí za škody v práci ako zamestnanec alebo za škody spôsobené vecami, ktoré vlastní.

  • Poistenie občianskej zodpovednosti za škodu – ide o neúmyselné škody na majetku alebo na zdraví v súvislosti s vedením domácnosti (vytopenie suseda), na ulici, v obchode, pri športe alebo kdekoľvek, škody na prenajatých alebo požičaných veciach a podobne
  • Poistenie zodpovednosti za škodu z vlastníctva, držby alebo prenájmu nehnuteľnosti – vlastník pozemku, bytu alebo domu má objektívnu zodpovednosť za škody na majetku alebo na zdraví spôsobené z dôvodu vlastníctva alebo držby nehnuteľnosti, ktorá sa stane tretej osobe.
  • Poistenie zodpovednosti za škodu zamestnanca spôsobenú svojmu zamestnávateľovi – podľa zákonníka práce môže zamestnávateľ vymáhať škodu od svojho zamestnanca až do výšky 4 mesačných hrubých platov.

Poistenie zodpovednosti podnikateľov

Každý podnikateľ, drobným živnostníkom počnúc a veľkou továrňou končiac, je zodpovedný za škody voči tretím osobám a za škody špôsobené svojim zamestnancom.

Poistenie profesijnej zodpovednosti za škodu

Toto poistenie je určené pre podnikateľov – odborníkov v tzv. slobodnom povolaní a kryje najmä tzv. čisté finančné škody spôsobené zákazníkovi alebo tretej osobe. Vo väčšine prípadov profesiíí poistenie je povinné podľa osobitných zákonov.

Rozsah krytia a výška poistnej sumy pri poistení zodpovednosti za škodu

Poistenie zodpovednosti za škodu sa v praxi dojednáva pre občanov alebo podniky (právnické osoby) metódou poistenia proti všetkým nebezpečenstvám – all risk insurance, kedy je poistená akákoľvek škoda, ktorá sa viaže k predmetu poistenia, s výnimkou prípadov škôd z poistenia vylúčených. Výluky sú stanovené vo všeobecných poistných podmienkach. Poisťujú sa najmä tieto zložky:

  • Škody na zdraví alebo usmrtením – náklady na liečenie, pohrebné náklady, regresy zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne a podobne;
  • Škody na majetku (vecné škody) a škody na ušlom zisku – náhrada za opravu poškodenej veci alebo odškodné za zničenú vec a následné škody ako ušlý zárobok, ušlý zisk, požičanie náhradného vozidla, atď.;
  • Náklady na vyšetrovanie poistnej udalosti a právne náklady – honoráre právnikov, znalcov, vyšetrovateľov a právne náklady v prípade oprávnených a neoprávnených nárokoch;
  • Čisté finančné škody – vznikajú bez poškodenia veci alebo škôd na zdraví chybou poisteného, používajú sa najmä v prípade profesných zodpovedností;
  • Zachraňovacie náklady – v niektorých prípadoch sa preplácajú náklady na zachraňovacie a pátracie akcie po poistnej udalosti.

Ďalšie informácie o obsahu poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti píše náš odborník v samostatnom článku.

Ako stanoviť výšku poistnej sumy v poistení zodpovednosti za škodu

Každý zodpovedá za škodu do neobmedzenej výšky, zákon nestanovuje maximálne odškodné. Na druhej strane niektoré druhy zodpovednostného poistenia majú osobitným zákonom určené minimálne limity poistného krytia, napr. pri zodpovednosti za škody z prevádzky dopravných prostriedkov – minimálne limity pre PZP, limity pre poistenie zodpovednosti z prevádzky lietadla alebo pri profesných zodpovednostiach – advokáti, tlmočníci, znalci, atď.

Z toho dôvodu je dôležité v poistnej zmluve správne stanoviť poistnú sumu ako maximálnu hranicu poistného plnenia. Je rozumné sa zamyslieť, akú najväčšiu škodu môžem spôsobiť pri kombinácii všetkých možných nepriaznivých okolností.

Časová účinnosť poistenia zodpovednosti

V poistných podmienkach poistenia zodpovednosti je stanovený časový spúšťač (trigger) poistenia. Z hľadiska dátumu, kedy škoda vznikla a dátumu, kedy má byť nahlásená poisťovni, aby bola škoda likvidná, rozlišujeme 2 základné typy poistných podmienok, a to podľa princípu Loss Occurence alebo podľa Claims Made.

Poistenie zodpovednosti Loss Occurence

Ide o najbežnejší spôsob poistenia zodpovednosti, keď podmienkou priznania poistného plnenia je, že škoda musí vzniknúť v priebehu poistného obdobia a môže sa nahlásiť aj po jeho skončení.

Poistenie zodpovednosti Claims Made

Vo veľa prípadoch poistenia, najmä pri profesných zodpovednostiach a zodpovednosti za výrobok je podmienkou priznania poistného plnenia vznik škody počas poistného obdobia a zároveň škoda musí byť nahlásená do konca poistného obdobia. Poistné obdobie je spravidla 1 rok v prípade firemného poistenia zodpovednosti, v prípade poistenia občianskej zodpovednosti ide o obdobie, za ktoré sa platí poistné (rok, polrok, štvrťrok).

V praxi je preto dôležité vybrať si ako partnera stabilnú poisťovňu na veľa rokov, a nie meniť každý rok poistiteľa, pretože poisťovne zvyknú dohodnúť tzv. retroaktívny dátum pre vznik škody spravidla zhodný so začiatkom poistenia. Niekedy je možné tiež dohodnúť tzv. dodatočnú lehotu pre nahlasovanie škôd po skončení poistného obdobia. Problematiku časovej účinnosti poistenia zodpovednosti podrobnejšie vysvetľuje iný článok.

Výluky pri poistení zodpovednosti za škodu

V poistení zodpovednosti sú kryté všetky škody poisteného, ktoré neúmyselne spôsobí inému, okrem prípadov výluk, vymenovaných v poistných podmienkach. Sú výluky, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty poistenia zodpovednosti a iná skupina výluk, ktoré je možné po dohode zrušiť formou doložky alebo pripoistenia.

Najčastejšie výluky:

  • Poisťovňa neprizná poistné plnenie v prípade škody spôsobenej osobe s relevantným vzťahom k poistenému, čím sa sleduje vylúčenie konfliktu záujmov. Napr. poistený občan spôsobí škodu príbuznému v priamom rade (svojej manželke, deťom, rodičom, atď.) alebo firma spôsobí škodu svojmu konateľovi, spoločníkovi a podobne;
  • Škody spôsobené fyzikálnymi a chemickými procesmi, kde nie je možné určiť rozsah následkov alebo ide o neprijateľne vysoké riziko – škody spôsobené azbestom, rádioaktivitou, genetickými manipuláciami, HIV, elektromagnetickým žiarením, koróziou, eróziou a podobne;
  • Škody, za ktoré poistený nezodpovedá alebo sú poistiteľné majetkovým poistením – požiar, blesk, výbuch, zrútenie lietadla, víchrica a iné živelné udalosti;
  • Škody, ktoré je možné alebo povinné kryť iným zodpovednostným poistením – napr. v poistení zodpovednosti občana je výluka na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože tu existuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou auta;
  • Politické riziká – vojna, terorizmus, únos, občianske nepokoje a podobne – tieto riziká je možné pripoistiť.
  • Škody spôsobené na požičaných cudzích veciach alebo prevzatých veciach za účelom opravy, údržby, predaja, opracovania, atď. – v niektorých prípadoch je možné a účelné túto výluku zrušiť;
  • Poisťovňa neplní za škody spôsobené úmyselne alebo v prípade, že boli hrubo porušené právne predpisy;
  • Čisté majetkové (finančné) škody sú v klasickom poistení zodpovednosti vylúčené, naopak v poistení profesijnej zodpovednosti tvoria základ poistného krytia – stiahnutie výrobkov z trhu, pokuty, penále, sankcie.