Kreditná karta

Kreditná karta je druh platobnej karty, pomocou ktorej môže vlastník (držiteľ) po dohode s bankou čerpať finančné prostriedky až do zmluvne stanoveného limitu, zvyčajne od 1000 € vyššieho, pričom nemusí mať v banke ani založený účet. Kreditnou kartou sa dá platiť vo väčšine obchodov a za služby, alebo sa dá vybrať hotovosť z bankomatu.

Čo je kreditná karta?

Kreditná karta je spotrebný úver. Limit čerpania sa nazýva úverový rámec. Kreditná karta je nástroj na pravidelné požičiavanie peňazí „bezplatne“ na dobu od 30 do 45 dní podľa zmluvy. Ak požičanú sumu majiteľ karty – dlžník do stanoveného dňa nesplatí, banka si účtuje vysoké štandardné úroky, často až 18%. Banka umožňuje splatiť dlžníkovi v rámci jedného mesačného cyklu len 5% alebo 10% dlžnej sumy.

Ak klient nesplatí ani povinnú minimálnu splátku, banka účtuje sankčné úroky, niekedy až do 30%. Kreditná karta je zaťažená pravidelnými paušálnymi poplatkami a „skrytými“ poplatkami pri konverzii peňazí z jednej meny na druhú.

Veľkosť väčšiny kreditných kariet je 85,60 × 53.98 mm v súlade so štandardom ISO / IEC 7810 ID-1. Kreditné karty majú embosované číslo platobnej karty, ktoré spĺňa štandard číslovania ISO / IEC 7812.

Zmluvné strany

Držiteľ karty –  používateľ kreditnej karty, spotrebiteľ.
Vydavateľ karty – finančná inštitúcia (spravidla banka) alebo iná organizácia, ktorá vydala kreditnú kartu pre držiteľa karty. Táto banka účtuje spotrebiteľovi splácanie požičanej sumy a nesie riziko, že karta je použitá podvodným spôsobom.
Obchodník – firma alebo obchodné miesto, ktoré prijíma platby kreditnou kartou za tovary alebo služby, ktoré sa predávajú držiteľovi karty.
Asociácia kreditných kariet – združenie bánk – vydavateľov kariet ako Visa, MasterCard, American Express, atď, ich úlohou je stanoviť pravidlá pre transakcie obchodníkov a pri vydávaní kariet
Transakčná sieť – systém, ktorý implementuje mechanizmus elektronických transakcií. Môže ju prevádzkovať nezávislá spoločnosť, pričom jedna spoločnosť môže prevádzkovať viac sietí.

Ako fungujú kreditné karty

Kreditné karty vydávajú emitenti kreditnej karty, ako sú banky alebo sporiteľne, po schválení úverového účtu poskytovateľom úveru. Hneď po vydaní karty ju môže držiteľ karty používať k nákupom u obchodníkov, ktorí akceptujú túto kartu. Obchodníci obyčajne na viditeľnom mieste uvádzajú, ktoré karty prijímajú, a to zobrazením značky – loga karty na vstupných dverách do obchodu, reštaurácie, benzínovej čerpacej stanice a podobne.

Pri vykonávaní nákupu kreditnou kartou sa užívateľ zaväzuje uhradiť sumu vydavateľovi karty. Držiteľ karty súhlasí so zaplatením ceny za tovar alebo službu potvrdením sumy k úhrade a svojím podpisom alebo zadaním osobného identifikačného čísla (PIN). Dnes už veľa obchodníkov prijíma ústne povolenie na zaplatenie prostredníctvom telefónu a elektronické povolenie pri využití internetu, známe ako karty s platbou na diaľku (CNP).

Elektronické systémy umožňujú, aby si obchodník overil v priebehu niekoľkých sekúnd, že je karta platná a kreditná karta zákazníka má dostatočný kredit na nákup, takže overenie sa vykoná v reálnom čase nákupu. Overenie sa vykonáva pomocou platobného terminálu u obchodníka (POS), ktorý je online spojený s platobným systémom svojej banky. Dáta z karty sa prenesú z magnetického prúžku alebo čipu na karte, tento systém sa nazýva Chip & PIN. Chip & PIN je bezpečnejšia forma platenia, vyvinutá kvôli lepšej ochrane držiteľov kariet, ako aj účastníkov v platobnom reťazci. Základný rozdiel predstavuje tzv. smart čip (inteligentný čip), ktorý zabezpečuje vyspelejšiu formu uchovania informácií ako magnetický prúžok.

Pri virtuálnych kartových transakciách, kedy sa predávajú produkty a služby na diaľku (napr. e-commerce, zásielkový predaj a predaj cez telefón), obchodníci si musia overiť, že zákazník má fyzicky platobnú kartu a je oprávnený používateľ tým, že žiadajú o ďalšie informácie, ako bezpečnostný kód vytlačený na zadnej strane karty, dátum platnosti a fakturačnú adresu.

Každý mesiac používateľ kreditnej karty dostane vyúčtovanie o vykonaných transakciách, poplatkoch a celkovej dlžnej sume, tzv. Mesačný výpis kreditnej karty. Po obdržaní vyúčtovania môže držiteľ karty reklamovať prípadné sporné položky vo vyúčtovaní, prípadne poukázať na neoprávnené použitie kreditnej karty. Zároveň musí držiteľ karty zaplatiť stanovenú minimálnu splátku vo výške 5% alebo 10 % dlžnej sumy do dátumu splatnosti výpisu, alebo sa môže rozhodnúť zaplatiť vyššiu sumu, až do výšky celej dlžnej sumy. Úverový emitent účtuje štandardný úrok z dlžnej sumy, ak dlh nie je zaplatený v plnej výške. Ak sa používateľovi nepodarí zaplatiť aspoň minimálnu splátku v stanovenej lehote, môže emitent uložiť sankčný úrok alebo inú sankciu formou sankčného poplatku. Ak chcete predísť nepríjemnostiam v podobe sankcií, zabezpečte si automatické platby dlžnej sumy formou trvalého príkazu alebo inkasa z vášho bežného účtu, pokiaľ máte dostatok finančných prostriedkov na bežnom účte.

Banky ponúkajú možnosť elektronických výpisov, a to buď namiesto papierových alebo súčasne s poštou zasielanými papierovými výpismi, ktoré je možné zobraziť kedykoľvek prostredníctvom internet bankingu. Oznámenie o dostupnosti nového výpisu je obyčajne zaslané na e-mailovú adresu držiteľa karty. Ak to vydavateľ karty dovoľuje, môže držiteľ karty využiť aj iné možnosti platby, môže vykonať viac platieb počas jedného zúčtovacieho mesačného obdobia, prípadne vydavateľ karty umožní využívať úverový limit na karte niekoľkokrát.

Úroky a poplatky pri používaní kreditnej karty

Ak majiteľ kreditnej karty vyrovná v plnej výške každý mesiac dlžnú sumu do stanoveného dátumu splatnosti, vydavateľ kreditnej karty mu odpustí úrokové poplatky. V prípade, že dlžník nezaplatí plnú dlžnú sumu, banka zvyčajne bude účtovať plné úroky z celej dlžnej sumy odo dňa realizácie nákupu.

Napríklad, ak používateľ karty realizuje v danom mesiaci transakcie za 1000 € a vráti dlžobu v plnej výške do stanovenej lehoty, nebude účtovaný úrok. Ak však nebola zaplatená čo i len suma 1 € z celkovej sumy, bude úrok rátaný z 1000 € od dátumu transakcie (nákupu tovaru alebo služby) až do prijatia platby dlžnej sumy. Presný spôsob, akým je účtovaný úrok, je obvykle podrobne popísaný v zmluve medzi bankou a držiteľom karty. Najväčšie finančné inštitúcie používajú pre stanovenie výšky úroku, ktorý sa má zaplatiť, vzorec pre výpočet úrokov APR/100 x ADB/365 x počet dní úveru. Vezmite ročnú percentuálnu sadzbu (APR) a vydeľte 100, potom násobte výškou priemerného denného zostatku (ADB), delený 365 a potom výsledok vynásobte celkovým počtom dní úveru. Finančné inštitúcie počítajú úroky spätne od pôvodného dňa transakcie až do vykonania platby, ak nie je realizovaná v plnej výške, ako aj ostatné maloobchodné finančné poplatky. Takto po zaplatení plnej dlžnej sumy, bude mať používateľ na karte aj naďalej k dispozícii v ďalšom mesiaci plnú sumu úverového rámca.

Kreditná karta môže slúžiť iba ako forma revolvingového úveru, alebo to môže byť zložitý finančný nástroj s viacerými úrokovými sadzbami, prípadne s jediným limitom, zastrešujúcim úver alebo s oddelenými úverovými limitmi, vzťahujúcimi sa na rôzne saldá. Obyčajne toto rozčlenenie je výsledkom osobitnej stimulačnej ponuky od vystavujúcej banky, na podporu salda prevodov z kariet iných emitentov. Úrokové sadzby sa môžu značne odlišovať medzi jednotlivými kartami a úroková sadzba na konkrétnej karte môže dramaticky narásť v prípade, že používateľ karty je v omeškaní s platbou na tejto karte alebo dokonca v prípade, že vydavateľská banka sa rozhodne zvýšiť svoje príjmy.

Výhody kreditnej karty pre zákazníkov

Hlavnou výhodou kreditnej karty je bezpečnosť – máte k dispozícii finančné prostriedky kdekoľvek a nemusíte nosiť hotovosť. Pri platení leteniek, požičiavaní auta z požičovne a rezervácii ubytovania, pri internetovom nákupe je kreditná karta dobrým a nenahraditeľným pomocníkom. Vo vyspelých krajinách západnej Európy, ale najmä v USA a Kanade, ste bez kreditnej karty úplne stratení. Keď si rezervujete ubytovanie alebo kupujete letenku, prakticky bez kreditnej karty nič nevybavíte. Dôležitým prínosom pre každého zákazníka je pohodlie. V porovnaní s debetnými kartami a šekmi, kreditné karty umožňujú malé krátkodobé úvery, ktoré sú realizované rýchlo, bez potreby nanovo oceňovať bonitu klienta alebo vypočítavania zostatku pred každou transakciou za predpokladu, že celkové náklady neprekročia maximálny úverový limit ku karte, tzv. celkový úverový rámec.

Kreditná karta chráni zákazníka aj tým, že banka je spoločne a nerozdielne s obchodníkom zodpovedná za to, že klient dostane objednanú službu, v niektorých krajinách dokonca ručia za kvalitu tovaru alebo služby (napr. vo Veľkej Británii nákupy chybných výrobkov nad 100 libier)

Väčšina kreditných kariet ponúka balíčky odmien a výhod, ako napríklad zvýšenie záruky týkajúce sa produktu bezplatne, zvýhodnené cestovné poistenie, zľavy za prenájom auta, a podobne. Kreditná karta môže ponúkať aj bonusové body, ktoré môžu byť vymenené za hotovosť, výrobky alebo letenky.

Výhody kreditnej karty pre obchodníkov

Transakcie pomocou kreditných kariet sú pre obchodníkov často bezpečnejšie ako iné spôsoby platby, napríklad šeky, pretože vystavujúca banka sa zaväzuje uhradiť obchodníkovi vo chvíli, keď transakcia je autorizovaná, bez ohľadu na to, či spotrebiteľ mešká s platbou za kreditnú kartu. Vo väčšine prípadov sú karty dokonca bezpečnejšie ako hotovosť, pretože odrádzajú od okrádania  obchodníka vlastnými zamestnancami a znižujú výšku hotovosti v pokladni. Kreditné karty znižujú administratívne náklady na spracovanie hotovosti, kontrolu a prepravu do banky.

Keď v minulosti obchodník chcel zákazníka úverovať, hodnotil každého zákazníka podľa kreditnej histórie, kým mu poskytol úver. Túto úlohu teraz uskutočňujú banky, ktoré predpokladajú úverové riziko. Kreditné karty môžu tiež pomôcť pri zabezpečení predaja, a to najmä v prípade, že zákazník nemá dostatok peňazí v hotovosti alebo na bežnom účte. Extra obrat vzniká tým, že si zákazník môže kúpiť tovar alebo služby okamžite a je menej obmedzený množstvom hotovosti vo vrecku a bezprostredným stavom svojho bankového účtu.

Pri každom nákupe banka účtuje províziu obchodníka (discount fee) za túto službu, pri ktorej môže byť určité oneskorenie, odsúhlasenú platbu obdrží obchodník. Provízia je často percento zo  sumy transakcie, plus fixný poplatok (interchange rate). Okrem toho obchodník môže byť penalizovaný v prípade, že dosiahne príliš veľa zrušených transakcií alebo rozpustenie poplatkov v dôsledku sporov. Niektorí malí obchodníci požadujú, aby úverové nákupy mali minimálnu čiastku kvôli vyrovnaniu transakčných nákladov.

V niektorých krajinách, napríklad v Škandinávii, banky ručia za platby z odcudzených kariet, iba ak je skontrolovaný preukaz totožnosti a číslo preukazu sa zapisuje na účtenke spolu s podpisom. V týchto krajinách obchodníci preto zvyčajne požiadajú o občiansky preukaz alebo cestovný pas. V obchodoch, ktoré používajú PIN karty pre identifikáciu, nemusíte ukazovať občiansky preukaz.

Náklady obchodníkov

Obchodníci platia v súvislosti s prijímaním platobných kariet celý rad poplatkov. Obchodník si účtuje províziu vo výške približne 1 až 3 percentá z hodnoty každej transakcie, zaplatenej kreditnou kartou. Obchodník môže tiež platiť variabilný poplatok, tzv  interchange rate, za každú transakciu. V niektorých prípadoch veľmi nízkej hodnoty transakcie pomocou kreditnej karty výrazne zníži ziskovú maržu alebo spôsobí obchodníkovi stratu z transakcie. Obchodníci s veľmi nízkou cenou priemernej transakcie alebo veľmi vysokými priemernými cenami transakcií sú proti prijímaniu platobných kariet. V niektorých prípadoch obchodníci môžu účtovať užívateľom kreditnej karty dodatočný poplatok, buď pevnú sumu alebo percento, za platbu kreditnou kartou. Táto prax je zakázaná zmluvami o kreditných kartách v Spojených štátoch, hoci zmluvy umožňujú obchodníkom dávať zľavy pre platbu v hotovosti.

Obchodníci si musia tiež prenajať platobný terminál, čo znamená pre obchodníkov s nízkymi objemami predaja záväzok k dlhšiemu trvaniu nájmu. Pri niektorých termináloch si obchodníci musia objednať samostatné telefónne linky. Obchodníci musia tiež spĺňať vyššie štandardy pre bezpečnosť pri ochrane osobných údajov, ktoré sú často technicky zložité. V mnohých prípadoch trvá niekoľko dní, kým sa dostanú peniaze z banky na bankový účet obchodníka, čo súvisí s preklenutím obdobia medzi okamihom transakcie, kedy je platba autorizovaná a okamihom pripísania financií na účet obchodníka. Toto obdobie býva obyčajne od niekoľkých hodín do 10 dní. Vzhľadom k tomu, že štruktúra poplatkov pri kreditných kartách je veľmi zložitá, menší obchodníci sú v nevýhode, pretože nevedia analyzovať a predvídať poplatky.

Hrozby kreditnej karty

Kreditná karta je hrozbou pre finančne neskúsených ľudí, ktorí sa nechajú zlákať jednoduchou dostupnosťou peňazí, neuvedomujúc si, že si bezbrehým používaním kreditnej karty vytvárajú dlžobu. Dlh voči banke je treba splácať, v opačnom prípade podstupujete predražený úver za vysoké úroky. Z tohto hľadiska sa kreditná karta javí ako pasca. Keď neviete rozumne míňať, zahoďte všetky kreditné karty a radšej si predstavte, že neexistujú.

Používaním kreditnej karty človek minie viac peňazí ako keby ju nemal a často kupuje aj veci, ktoré nepotrebuje.

Zložitá štruktúra poplatkov robí úver na základe kreditnej karty drahý a neprehľadný a keď si klient neustráži disciplínu pravidelného splácania alebo nedajbože si vyrobí dlžoby obstaraním viacerých kreditných kariet, ktoré nie je schopný včas splácať, môže dôjsť k tzv. efektu snehovej gule, kedy sa dlhy nekontrolovateľne hromadia a to môže viesť až k bankrotu. Nehovoriac o tom, že banka si môže, najmä v prípade nesplácania úveru, zvýšiť úrokové sadzby až na úžerníckych niekoľko desiatok %.

Bezpečnosť pri platení kreditnou kartou na internete

Použitie kreditnej karty pri platení za tovary a služby sprevádzajú obavy o bezpečnosť transakcií, a to najmä pri platení na internete. Vo svete je bežné, že internetoví obchodníci chcú od vás všetky údaje o karte a tieto z bezpečnostných dôvodov zašifrujú, aby ste ich mohli použiť pri ďalšom nákupe. Ak je to normálny obchodník – hotel, letecká spoločnosť, rezervačný systém, kde si kupujete lísky na koncert, alebo kníhkupectvo, nemáte sa čoho obávať. Všímajte si len to, či ide o preverený web pomocou bezpečnostného certifikátu (názov stránky začína https:// …).

Naviac na Slovensku internetoví obchodníci ani nepýtajú od vás údaje o karte, ale presmerujú vás priamo na server banky, kde sa realizuje vaša transakcia. Všetky transakcie sú za určitú službu alebo tovar, keď službu alebo tovar nedostanete alebo došlo k technickej chybe, kartová spoločnosť vám vráti peniaze, pretože ručí za obchodníka, ktorému umožnila používať POS terminál.

História kreditnej karty

Myšlienku používania karty k nákupu prvýkrát spomenul Edward Bellamy v roku 1887 vo svojom utopickom románe Pohľad späť. Vo svojom diele jedenásťkrát napísal slovné spojenie kreditná karta, hoci tým nebola myslená pôžička, ale skôr prostriedok míňania dividend.

Moderná kreditná karta bola prvýkrát použitá v 20-tych rokoch 20. storočia v Spojených štátoch amerických, a to pri predaji benzínu rastúcemu počtu vlastníkov automobilov. V roku 1938 niekoľko spoločností začalo medzi sebou prijímať navzájom karty. Western Union začala vydávať platobné karty svojím stálym zákazníkom v roku 1921. Niektoré platobné karty boli vytlačené na kartónovom papieri, preto boli ľahko falšovateľné.

V roku 1928 bola vyvinutá Charga-Plate, akási plechová platobná doštička s rozmermi 2,5´´ x 1,25´´, používaná od 30-tych do 50-tych rokov, ktorá mala vyrazené meno zákazníka, mesto a štát.  K platobnej „doštičke“ patril a papierová kartička, ktorá sa spolu s kartou vložila do špeciálnej tlačiarne, aby sa mohla zaznamenať transakcia a zákazník sa podpísal.

V roku 1934, American Airlines a Air Transport Association ešte viac zjednodušili postup zavedením karty leteckej dopravy. Vytvorili systém číslovania, ktorý rozpoznal vydavateľa karty, rovnako ako zákaznícky účet. S Air Travel Card mohol cestujúci „kúpiť teraz a platiť neskôr“ za letenku, pričom s kreditnou kartou získal pätnásť percent zľavu z ceny každej transakcie v leteckých spoločnostiach oproti platbe v hotovosti. Od roku 1940 všetky hlavné aerolínie v Spojených štátoch ponúkali Air Travel  Card, ktorá sa používala v 17 rôznych leteckých spoločnostiach. Do roku 1941 približne polovica tržieb leteckých spoločností  bola realizovaná prostredníctvom kreditných kariet Air Travel. Letecké spoločnosti začali neskôr získavať prostredníctvom kreditnej karty aj nových zákazníkov. V októbri 1948 sa stala Air Travel Card prvou medzinárodne platnou platobnou kartou u všetkých členov Medzinárodného združenia leteckých dopravcov.

Myšlienku, aby zákazník mohol platiť jednou kartou u rôznych obchodníkov, rozšírili v roku 1950 Ralph Schneider a Frank McNamara, zakladatelia Diners Club. Diners Club, ktorý vznikol čiastočne vďaka zlúčeniu s Dine and Sign. Prvýkrát bol zavedený „všeobecný účel“ platobnej karty a vyžadovalo sa, aby celá dlžná suma bola zaplatená pri každom výpise. Nasledovala Carte Blanche a v roku 1958 spoločnosť American Express vytvorila celosvetovú sieť kreditných kariet (aj keď tie boli spočiatku ako debetné karty, správnosť tohto postupu preukázala až kreditná karta BankAmericard).

Dlho sa akosi nedarilo vytvoriť taký systém platobných kariet, ktorý by uznával väčší počet obchodníkov, až prišla v roku 1958 na scénu Bank of America, ktorá začala s kreditnou kartou, ako ju poznáme dodnes. Jej systém AmericaCard sa vyvinul do roku 1966 na systém VISA. V roku 1966 vznikla predchodkyňa MasterCard, keď skupina bánk s kartou Master Charge začala súťažiť s BankAmericard. Dostala významnú podporu, keď Citibank zlúčila svoju vlastnú Everything Card (vznikla v roku 1967) s Master Charge v roku 1969.

Čoskoro sa kreditné karty v USA začali sériovo vyrábať a banky ich masovo posielali poštou svojím klientom, považovaným za bonitných klientov, čo bolo dobré úverové riziko. Ale neskôr ich banky posielali komukoľvek, až sa celý bankový biznis dostal v roku 1970 do situácie, keď bolo vydaných 100 miliónov kreditných kariet, čo spôsobilo finančný chaos a tieto bankové praktiky boli zakázané. Posielanie kreditných kariet klientom bez hodnotenia bonity nazývali banky „kvapky“ (drops), ale jeden politik za éry prezidenta Johnsona ich pomenoval ako „podávanie cukru diabetikom“.