„Zrovnoprávnenie“ žien a mužov v poistení
Podľa Mayského kalendára 21.12.2012 má nastať koniec sveta, respektíve jeho úplná obnova, očista ľudstva, kedy tí dobrí zostanú, zlí zaniknú, a svet vstúpi do ďalšieho cyklu, trvajúceho 5125 rokov. Osobne si nemyslím, že je možné celoplošne celosvetovo od dátumu X začať fungovať inak, preto sa skôr prikláňam k alternatíve konca sveta. Nasvedčujú tomu aj ďalšie udalosti z bezprostrednejšej súčasnosti. Jednou z nich je aj ukončenie posudzovania pohlavia ako rizikového faktora, na základe ktorého sa tvoria sadzby v komerčnom poistení. Termín implementácie je zhodný s mayským dátumom konca sveta. Svet teda skôr padá na hlavu, obnova sa nekoná.
Príčiny zmeny
Belgické združenie na ochranu spotrebiteľov Test-Achats podalo žalobu na belgický súd proti ustanoveniu článku 5 bodu 2 smernice európskeho spoločenstva 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami k prístupe k tovaru a službám, ktorý doteraz udeľoval výnimku v určovaní poistného pre jednotlivcov, pokiaľ bolo pohlavie určujúcim faktorom pri hodnotení upisovaného rizika. Belgický súd požiadal o rozhodnutie Súdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku zo dňa 1.3.2011 vyhlásil článok 5 odsek 2 smernice za neplatný s účinnosťou od 21.12.2012. V odôvodnení bol uvedený rozpor s dosiahnutím cieľa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, čím je nezlučiteľný s článkami 21 a 23 Charty základných ľudských práv Európskej únie. Jednoducho povedané, odstránime diskrimináciu na základe rozdielnosti pohlavia.
Bližšie o určovaní sadzieb na základe pohlavia
Pred uvedením dôsledkov spomenutej zmeny si povedzme niečo o tom, prečo je doteraz pohlavie kritériom pri určovaní sadzby poistného. Vychádzajme z faktu, že dĺžka života jednotlivca sa odchyľuje od priemeru v určitom rozpätí. Štatistickým pozorovaním veku úmrtí obyvateľstva sa zistila zákonitosť, ktorá mení náhodnú pravdepodobnosť úmrtia osoby vo veku x na nenáhodnú, štatisticky významnú udalosť. Podľa platnosti veľkých čísiel, čím je skúmaný počet obyvateľstva väčší, tým je štatistika bližšie reálnemu počtu úmrtí.
Tieto štatistiky tvoria základ pri tvorbe takzvaných úmrtnostných tabuliek (UT), ktoré vyčísľujú pravdepodobnosť úmrtia, a tvoria základ pri výpočte sadzby poistného. Vychádzajú zo sledovania súboru žijúcich osôb, takzvaného modelového súboru. V UT sa potom sleduje:
- lx, je počet jedincov modelového súboru UT, ktoré sa dožijú veku x
- dx, je počet zomrelých vo veku x
- qx, je pravdepodobnosť úmrtia vo veku x pred dosiahnutím veku x+1
potom
- Lx je počet rokov prežitých osobami vo veku x, Lx =( lx + lx+1)/2
- Tx je počet zostávajúcich rokov života vo veku x, Tx = Lx + Lx+1 + …
- ex je stredná dĺžka života vo veku x, ex = Tx/ lx
Verejná databáza Eurostatu jednoznačne ukazuje rozdiely v pozorovanej strednej dĺžke života, vo všetkých pozorovaných krajinách sa ženy dožívajú v priemere viac rokov ako muži, čo potvrdzuje fakt, že atribút pohlavia je štatisticky významný pre určenie pravdepodobnosti nastania poistnej udalosti z dôvodu úmrtia.
Pre výpočet sadzieb poistného používa poistná matematika komutačné čísla, to jest akési pomocné hodnoty, ktoré vznikajú diskontovaním hodnôt z úmrtnostných tabuliek. Základnými sú:
- diskontovaný počet dožívajúcich sa veku x: Dx = lx vx
- diskontovaný počet zomrelých vo veku x: Cx= dx vx+1
následne
- Nx = Dx + Dx+1 + …
- Mx = Cx + Cx+1 + …
Základným princípom, na ktorom sú založené poistno-matematické výpočty, je princíp ekvivalencie, teda očakávaná počiatočná hodnota poistného sa rovná očakávanej budúcej hodnote poistného plnenia. Čiastka, ktorá jednorázovo, respektíve opakovane (bežné poistné) pokryje budúce poistné plnenia, sa nazýva netto poistné (bez započítania nákladov). To sa určuje pomocou komutačných čísiel z UT, napríklad výšku pravidelných ročných platieb počas n rokov, ktoré začala platiť osoba vo veku x, aby pri jej smrti zinkasovali pozostalí jednotkovú čiastku, vypočítame nasledovne:
Práve sme si ukázali, že výpočet sadzieb poistného sa priamo odvodzuje z dát úmrtnostných tabuliek, ktoré signifikatne preukazujú závislosť jednotlivých veličín (pravdepodobnosť úmrtia, stredná dĺžka života, …) od pohlavia.
Dôsledky zmeny
Najočividnejším dôsledkom budú vyššie sadzby pre ženy v poisteniach pokrývajúcich riziko úmrtia, a zároveň vyššie sadzby pre mužov v dôchodkových poisteniach pokrývajúcich riziko dlhovekosti.
Najmä v oblasti životného poistenia sú faktory vek, pohlavie a zdravotný stav absolútne kľúčové pri ocenení rizika, vyjadrením ktorého je vypočítaná sadzba poistného. Rozhodnutím Súdneho dvoru EU pohlavie ako faktor „končí“. Poisťovne sa tak budú musieť pravdepodobne cielenejšie zamerať na faktor zdravotného stavu, hoci presnejšie ocenenie tohto faktoru bude veľmi zložité, keďže napríklad životný štýl a s ním spojené riziká chorobnosti respektíve úmrtia sa môžu časom meniť. Popri tom, mala by sa brať do úvahy aj rodinná anamnéza, tá sa však v niektorých prípadoch odkazuje práve na pohlavie (riziko rakoviny prsníka, prostaty, …).
Ostáva veriť, že niekto múdry raz nepoukáže aj na vek a zdravotný stav ako na diskriminačné faktory. V takom prípade by sektor súkromného poisťovníctva úplne stratil svoj charakter, založený na báze dobrovoľnosti poistenia sa, keďže v takom prípade by boli mladí a zdraví diskriminovaní neprimerane vyšším poistným, následkom čoho by upadol dopyt po poistení, ako nástroja ochrany života a majetku.
