V štatistikách katastrofických škôd v 1. polroku 2013 dominujú povodne
V prvom polroku 2013 spôsobili prírodné katastrofy na základe štatistík škody v hodnote niekoľkých miliónov dolárov. Až 45 % všetkých škôd v dôsledku záplav našlo svoje miesto v Európe, Kanade, Ázií a Austrálií. Ich konečná vyčíslená hodnota sa v prvej polovici roka 2013 vyšplhala na neuveriteľných 45 miliárd dolárov. Podľa štatistík, celkové finančné straty spôsobené prírodnými katastrofami, boli tento rok asi o polovicu nižšie, ako je priemer za posledných desať rokov, kedy boli vyčíslené až na 85 miliárd dolárov. Čo je zaujímavé, poistené škody dosiahli približne 13 miliónov amerických dolárov, desaťročný priemer je približne 22 miliárd USD. Z toho nám vyplýva, že v minulých rokoch venovali ľudia poisteniu proti živelným pohromám viac pozornosti ako teraz.
Najdrahšou prírodnou katastrofou v máji a júni 2013 boli záplavy v južnom a východnom Nemecku a okolitých štátoch. Celková škoda bola vyčíslená na viac ako 12 miliárd Eur. Z toho škody na poistenom majetku dosiahli o niečo viac ako 3 miliardy Eur. Pre porovnanie, záplavy na nemeckej rieke Elbe z roku 2002, spôsobili ekonomickú stratu 16,5 miliardy USD, z ktorých len 3,4 miliardy USD sa týkalo poistených škôd.
Pokiaľ ide o záplavy, vyššie návaly dažďa nemusia hneď vyústiť aj do vyšších finančných škôd. Čoraz zväčšujúci sa problém záplav a nárast škôd si vyžaduje lepšiu prevenciu. Rieky potrebujú zlepšenie systému protipovodňových opatrení, aby sa následné vlny mohli doslova rozplynúť bez toho, aby spôsobili obrovské škody. Politici by nemali riešiť problém len vytvorením tzv. „záchranných ekonomických balíčkov“ v prípade živelných katastrof, ale mali by predovšetkým kontrolovať a posilňovať protipovodňovú ochranu, najmä v priemyselných a husto obývaných častiach krajiny. Takáto prevencia zabráni zbytočnému nárastu finančných prostriedkov slúžiacich na pokrytie škôd spôsobených záplavami.
Povodne v Nemecku si podľa meteorológov našli svoje opodstatnenie v rastúcom atmosférickom tlaku postupujúcim strednou Európou. Ďalšou príčinou sa stala vlhkosť prichádzajúca z juhovýchodnej Európy, ale hlavne od Stredozemného mora. Dokonca v niektorých nemeckých miestach spadlo za pár dní viac ako 400 litrov zrážok na 1m2. Vo rekordných oblastiach bolo nameraných neuveriteľných 100 litrov na 1 m2. Dôvodom sa stala „presýtenosť“ zeme, ktorá už nedokázala vstrebávať také množstvo vody a prebytočná voda takto stekala priamo do riek.
Intenzívne záplavy v Bavorsku boli rozsiahlejšie ako záplavy na nemeckej rieke Elbe v roku 2002. V nemeckom Passau, na sútoku 3 riek Dunaj, Inn a Ilz nebola od roku 1501 nameraná taká vysoká hladina ako tento rok. V Magdeburgu dosiahli záplavy tiež najvyššiu hladinu a bolo tam evakuovaných viac ako 20 000 ľudí.
V susedných krajinách ako je Česká republika a Rakúsko, spôsobili záplavy takisto veľké škody, hoci v porovnaní s rokom 2002 sa historickému centru Prahy podarilo doslova „uniknúť“ tejto živelnej pohrome, za čo vďačí zvýšeným protipovodňovým opatreniam.
Záplavy na Slovensku a v Maďarsku boli minimálne, a to aj vďaka tomu, že tieto dve krajiny neboli až v takej miere zasiahnuté extrémnymi zrážkami. Vďaka protipovodňovým opatreniam v Bratislave a Budapešti bolo zaplavených len pár ulíc, a aj to len s nepatrnými škodami.
Ako hovorí Prof. Peter Höppe, riaditeľ nemeckej zaisťovne Munich Re pre živelné udalosti: „Je zrejmé, že súčasné klimatické podmienky, smerujúce k záplavovým situáciám sú čoraz viac stabilnejšie. Výkyvy počasia, vyznačujúce sa takouto vytrvalosťou sú základom pre dlhodobú vlhkosť a nadmerné zrážky, ktoré samozrejme poistné riziká zvyšujú. Diskusie ohľadom klimatického výskumu sa stále viac zaoberajú príčinou týchto trvalých zmien v počasí. Zameriavajú sa nielen na to, čo sa už stalo, ale najviac tým, čo sa v budúcnosti môže stať a aký ekonomický dopad to môže mať na spoločnosť“, dodáva Höppe.
Druhou najväčšou a najdrahšie vyčíslenou škodou sa stala séria víchric sprevádzaná niekoľkými tornádami v máji 2013. Tornádo piateho stupňa (najvyšší stupeň veternej sily) zaútočilo 21. mája na americké mesto Moore a predmestie Oklahoma City. Rýchlosť obrovského tornáda so šírkou približne 2 km, dosiahla až neuveriteľných 300 km/h. Dopad škôd bol katastrofálny: v meste Moore bolo kompletne zničených viac ako 1000 budov, vrátane siedmych škôl a nemocnice a usmrtených vyše 26 ľudí. Celková vyčíslená škoda sa vyšplhala na viac ako 3 miliardy dolárov, z ktorých 1,5 miliardy bolo poistených.
Prof. Höppe tvrdí, že aj napriek nadmerne vysokému výskytu tornád, (až 625 tornád v prvej polovici roka 2013) hlavne v oblasti strednej Ameriky, je počet poistených ľudí a nehnuteľností aj napriek týmto skutočnostiam minimálny.
Záplavy v kanadskej provincii Alberta patria pravdepodobne medzi najhoršie udalosti aké sa v tejto oblasti kedy stali. Masívne dažde spolu s roztopeným snehom priniesli 19. júna 2013 zrážky až do 200 l na m2. Veľký nával vody spôsobil zdvihnutie hladiny rieky Bow v Calgary trikrát viac ako v roku 2005. Napriek rozsiahlym záplavám ulíc, vrátane priestorov hokejového klubu Calgary Flames, bolo evakuovaných až 75 000 ľudí. Prvotný odhad vyčíslil celkovú ekonomickú stratu na viac ako 3 miliardy dolárov, zatiaľ čo poistená škoda bola len 1 miliarda dolárov.
Podobnú nepríjemnú udalosť utrpeli obyvatelia v severnej Indii a Nepále. Ťažké monzúnové dažde doslova zmietli stovky ciest a mostov, čo prácu záchranných tímov ešte viac sťažilo. Nešťastie si vyžiadalo viac ako 1000 mŕtvych.
Je neuveriteľné, že až 460 prírodných katastrof spôsobilo také rozsiahle škody v prvej polovici roka 2013. V porovnaní za posledných desať rokov (kedy bol priemerný počet za prvú polovicu 390 katastrof), počet katastrof horibilne vzrástol.
Zdroj: obrázky www.teraz.sk
