Riaditeľ SNM Panis: Investičný dlh v kultúre je niekoľko miliárd eur

Prinášame vám prvý zo série rozhovorov. Venovali sme ho Slovenskému národnému múzeu. Z úst pána riaditeľa Branislava Panisa sa dozviete okrem iného aj

• Ako sa SNM pasuje s koronavírovou krízou
• Ako pokračuje rekonštrukcia Krásnej Hôrky
• Či nová vláda podporuje SNM viac ako tá predchádzajúca
• Akým spôsobom prebieha ochrana kultúrneho dedičstva
• Kam sa vydať za poznaním

Slovensko, ako aj celý svet tento rok nečakane zasiahla pandémia a s ňou spojená karanténa. Ako ju vnímate z pohľadu múzejníctva?

Z nášho pohľadu bol tým bodom 10. marec 2020, keď sme museli zavrieť všetky múzeá SNM. Spočiatku sme boli presvedčení, že to je len na krátku dobu, ktorá bude trvať maximálne do konca mesiaca. Nakoniec sa predĺžila takmer na dva mesiace. Nešlo len o uzavreté priestory múzeí, postupne boli zrušené, v lepšom prípade presunuté na leto alebo jeseň mnohé ich programy a aktivity. V tomto ohľade sme v podobnej situácii ako mnohí organizátori kultúrnych aktivít na Slovensku. Rovnako nás nepríjemne zasiahol aj výpadok príjmov, pretože naše múzeum je výrazne závislé od príjmov zo vstupného, čiastočne tiež z prenájmov alebo z našej podnikateľskej činnosti.

Na druhej strane to celé bola pre nás aj výzva. Postupne sme preniesli mnohé naše aktivity na internet alebo sociálne siete. Išlo najmä o spustenie nášho múzejného blogu, virtuálne prehliadky, komentáre, a pod. Takých aktivít bolo pomerne veľa.

Aké bezpečnostné opatrenia ste v súvislosti s pandémiou zaviedli?

Naše múzeum sa od začiatku riadilo pokynmi hygienikov. Spočiatku sme, ako všetky organizácie, mali problém zaobstarať potrebné prostriedky na ochranu. Ale aj z dôvodu skorej reakcie sa nám podarilo v krátkej dobe zaobstarať všetko potrebné.

Množstvo artefaktov, ktoré máte v zbierkach je nenahraditeľných. Akým spôsobom sa vyčísľuje ich hodnota?

Hodnota predmetov sa určuje už pri ich získavaní do zbierok múzea. Každý návrh musí obsahovať aj tento údaj. Samozrejme pri predmetoch, ktoré múzeum získalo pred viac ako sto rokmi, alebo dávnejšie v minulosti, je už tento údaj nereálny a neodzrkadľuje ich súčasnú hodnotu. Žiaľ nie je v našich silách ju pravidelne prehodnocovať. Robí sa tak najmä pri rôznych výpožičkách, domácich alebo zahraničných. Tiež pre účely poistenia.

Ktoré sú najcennejšie zbierky a objekty, ktoré na Slovensku máme?

Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať. V múzeách sa nachádza vyše 16 mil. zbierkových predmetov, len v SNM je to vyše 4 mil. kusov. Z nich vybrať niekoľko kusov je takmer nemožné. Rovnako to platí aj medzi objektami, aj keď tento zoznam je kratší. Zaradil by som do neho určite Spišský hrad, kaštieľ v Betliari, Oravský hrad, a mnohé iné.

Spomeniete si na nejaké škody na zbierkach? Dochádza aj ku krádežiam? Pamätám si na prípad, ktorý ale asi nepatril k SNM, kedy v Tepličke nad Váhom niekto podpálil múmiu Žofie Bosniakovej.

Žiaľ ku krádežiam v múzeách dochádza, našťastie nie tak často, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Pre každé múzeum a jeho zamestnancov ide v takých neželaných prípadoch o naozaj traumatický zážitok. My sa snažíme robiť všetko preto, aby sme zabezpečili ich ochranu na čo najvyššej úrovni, či už je to na výstavách alebo v depozitároch. Niekedy však ani tie najbezpečnejšie opatrenia nestačia, ako môžeme vidieť zo sérií krádeží v zahraničí.

Slovenské národné múzeum organizuje množstvo výstav a spravuje veľa stálych expozícií. Ako prebieha ich zabezpečenie a poistenie?

V prípade zabezpečenia ide o kombináciu mechanických a elektronických opatrení. V prípade poistenia je to trochu zložitejšie. Každý prípad je mierne iný a musí sa postupovať individuálne.

Tento rok uplynulo osem rokov od požiaru hradu Krásna Hôrka. . Na opravy poisťovne vyplatili päť a pol milióna eur, ďalších 35 miliónov uhradí na rekonštrukciu štát. Boli prostriedky vyplatené poisťovňami na nápravu škôd dostatočné, alebo z čiastky vyplatenej štátom musíte dotovať aj následky požiaru?

Trochu poopravím číslo, poisťovne vyplatili už viac ako 7 mil. €, doteraz sme z poistky uhradili takmer 5,5 mil. €. Presné čerpanie je možné nájsť na našej webovej stránke https://www.snm.sk/?cerpanie-financnych-prostriedkov-z-poistneho-plnenia. O výške náhrady škody je možné vždy diskutovať. Určite sa dá konštatovať, že následky požiaru poistka nikdy nepokryje.

Požiar hradu vznikol od zapálenej trávy v podhradí. Od nej sa chytila strecha hradu. Zistili ste nedostatočné požiarne zabezpečenie? Urobili ste odvtedy nejaké konkrétne protipožiarne a iné opatrenia v ostatných objektoch?

Všetky objekty v správe nášho múzea prechádzajú pravidelnými kontrolami, bez nich by sme nemohli prevádzkovať žiadne múzeum. Otázka protipožiarnej bezpečnosti bola a je jednou z najzložitejších otázok pri spracovaní nového projektu obnovy hradu Krásna Hôrka. Verím, že sa nám podarilo zladiť tieto požiadavky s obnovou pamiatkového objektu.

Ktoré pamiatky na Slovensku sú z pohľadu rizík, ako je požiar, najchúlostivejšie?

Asi najjednoduchšia odpoveď je – drevené. Ale nezovšeobecňoval by som to takto. Z daného pohľadu je chúlostivá každá pamiatka, ktorá nemá svojho správcu; tiež každá pamiatka, ktorej správca nemá dostatočné zdroje na jej ochranu. Otázka pravidelnej údržby a vykonávania preventívnych opatrení je pravdepodobne tá najdôležitejšia. Samozrejme odpoveď na túto otázky by najlepšie dali špecialisti na požiarnu ochranu po dôkladnom audite každej pamiatky na Slovensku. Žiaľ investičný a prevádzkový dlh je na Slovensku obrovský.

Na Slovensku je veľa hradov, zámkov a kaštieľov. Chystáte sa nejaké rekonštruovať? Aký je ideálny stav kompletne zrekonštruovaného hradu?

Ak všetko pôjde dobre, tak takýmto sa bezpochyby stane hrad Krásna Hôrka, v ktorého prípade stále verím, že sa podarí jeho úplné dokončenie do konca roka 2024. Rovnako verím, že do tohto termínu sa nám podarí stabilizovať stav Spišského hradu a pripraviť ďalšie etapy jeho obnovy. Z ostatných objektov SNM pracujeme na príprave projektových zámerov obnovy dvoch sídelných budov SNM v Bratislave a Martine, skanzenu v Martine, prebieha obnova Múzea M. Benku v Martine, plánujeme aj obnovu Bojnického zámku, kaštieľa v Betliari. Kaštieľa vo Svidníku, Dolnej Krupej, a ďalších. Je to síce dlhý proces, ale zvládnuteľný v priebehu 10 rokov.

Tento rok sa aj menila vláda, máte už predstavu o prioritách nového vedenia. Je ochrane kultúrneho dedičstva na Slovensku venovaná dostatočná pozornosť? Nepodceňuje štát / Ministerstvo kultúry potreby SNM?

Podľa zverejnených dokumentov a stretnutí s predstaviteľmi ministerstva kultúry cítiť záujem aj o túto oblasť. Bude však veľmi záležať, či sa podarí vyrokovať vyššie prostriedky pre oblasť kultúry, osobitne zreálniť financovanie prevádzky a následne aj financie na obnovu kultúrnych pamiatok. Veľkou výzvou budú najmä financie z Európskej únie.

Nestáva sa, že kvôli podfinancovaniu a malej pozornosti časť dedičstva nenávratne degraduje?

Inštitút kultúrnej politiky celkom správne definoval investičný dlh v kultúre. Je to niekoľko miliárd eur. Takže áno, stav kultúrneho dedičstva sa nachádza už niekoľko desaťročí na križovatke.

Kvôli pandémii za rozmáha domáci cestovný ruch. Keby ste mali vybrať päť miest a výstav, ktoré by mali Slováci tento rok navštíviť, ktoré im odporučíte?

Objekty Slovenského národného múzea patria medzi najnavštevovanejšie objekty na Slovensku. Napriek pandémii sledujeme nárast návštevnosti, hoci v absolútnych číslach návštevnosť našich múzeí nie je tak veľká ako minulé roky. Tento stav je logický, pretože hygienické obmedzenia nám nedovoľujú poskytovať služby v tak veľkom rozsahu ako v minulých rokoch. Boli sme zvyknutí na rast okolo 10 % ročne, či už v počte návštevníkov alebo v tržbách. Tento rok očakávame prepad okolo 30 % oproti minulému roku. Celkovo stále zostávajú najobľúbenejšími destináciami Bratislavský hrad, Bojnický zámok, Červený Kameň, Spišský hrad, alebo kaštieľ v Betliari. Z výstav by som odporučil výstavy na Bratislavskom hrade – November 89, Poklad Inkov, v sídelnej budove SNM v Bratislave výstavu plagátov filmov Federica Felliniho. Netreba však zabúdať ani na naše stále expozície. Osobitne by som na návštevu odporúčal aj menej známe miesta spojené so SNM, napríklad kaštieľ v Dolnej Strehovej, kde sme na konci júna tohto roku slávnostne sprístupnili areál parku.

Branislav Panis

Vyštudoval históriu a klasické jazyky na Trnavskej univerzite v Trnave. V roku 1999 začal pracovať v Slovenskom národnom múzeum, ako správca depozitára a kurátor fondov numizmatiky. V roku 2005 sa stal riaditeľom Historického múzea na Bratislavskom hrade a v roku 2016 generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea. Počas svojho viac ako 20 ročného pôsobenia v SNM riadil najvýznamnejšie projekty, ako napr. sťahovanie Historického múzea z dôvodu rekonštrukcie Bratislavského hradu, je tiež autorom nového múzejného projektu Historického múzea. Rovnako je autorom, spoluautorom alebo kurátorom početných výstavy na Slovensku a v zahraničí. Jedným z jeho posledných projektov je výstava venovaná generálovi M. R. Štefánikovi.