Problémy PZP na Slovensku

Ročne dochádza asi k 20 000 kolíziám medzi motorovými vozidlami a inými účastníkmi cestnej premávky. Niektoré závažnejšie rieši polícia, zvyšok končí spísaním zápisu o nehode, pokiaľ sa účastníci  zhodnú na osobe vinníka.

Z pohľadu poškodeného ide o jasnú záležitosť. Škodca je poistený, poisťovňa za neho uhradí vzniknutú škodu a vykoná nasledovné:

• Písomne uplatní nárok v poisťovni škodcu a tento doručí do poisťovne, pokiaľ má havarijné poistenie aj poisťovni, v ktorej je poistený (2 hodiny);
• Absolvuje obhliadku poškodeného auta v poisťovni škodcu a pokiaľ má vozidlo havarijne poistené, tak aj vo svojej poisťovni (2 hodiny);
• Zabezpečenie opravy v servise (2 hodiny);
• Sumarizácia dokladov a ich doručenie do poisťovní (2 hodiny);
• Prípadne iné kroky , ktoré súvisa z používaním poškodeného vozidla – zapožičanie a vrátenie náhradného vozidla a uplatnenie tejto položky u škodcu (2 hodiny).

Uzavretím celého procesu je obdržanie likvidačnej správy a poistného plnenia a tu vznikajú problémy:

• Odpočítanie amortizácie;
• Odpočet technického zhodnotenia vozidla v dôsledku opravy;
• Odpočet nákladov , ktoré by poistenému vznikli, pokiaľ by používal vozidlo (ako by mohol, keď bolo v oprave?);
• Bez špecifikácie právnej alebo technickej normy znižovanie predložených faktúr za materiál, prácu a prenájom náhradného vozidla;
• Nezahrnutie zníženia predajnej ceny vozidla v dôsledku poškodenia (zhodnotenie áno, znehodnotenie nie);
• Neuznanie nároku na úkony spojené z vybavovaním z dôvodu neúčelnosti vynaložených nákladov.

Po obdržaní takého poistného plnenia  sa majiteľ vozidla stáva dvojnásobne poškodeným, Musí zvážiť, aké kroky podnikne, má následujúce možnosti:

• Okrem verbálneho zhodnotenia činnosti poisťovne nepodnikne nič na uplatnenie svojich oprávnených nárokov;
• Podá odvolanie;
• Podá sťažnosť a 60 dní čaká na odpoveď;
• Rieši problém cestou súdu, zaplatí advokáta a súdny poplatok.

Prvé 3 kroky nemajú žiadnu pravdepodobnosť úspechu. Poisťovne pracujú na základe prepracovanej administratívy a „co je psáno, to je dáno“. Sťažnosť NBS ako dozornému orgánu nad činnosťou poisťovni, ktorá v zmysle zákona nerieši výšku poistného plnenia a odporučí poškodenému uplatnenie nárokov cestou súdu. Koná takto napriek tomu, že Zákon o ochrane spotrebiteľa jej prikazuje spotrebiteľa, t. j. občana chrániť.

Uplatnenie nároku z PZP na súde

Nakoľko právne vedomie našiich občanov je na nedostatočnej úrovni, vyplýva z tejto skutočnosti nutnosť mať právneho zástupcu. Skutočnosť, že ide rádovo o sumy v stovkách €, nie je pre väčšinu advokátov zaujímavá a navyše ide o špecifickú oblasť súdnych sporov, s ktorou advokáti a súdy nemajú patričnú skúsenosť. Navyše protivníkom v sporoch je profesne skúsený profesionálny aparát poisťovní. Ak zahrnieme do tejto skutočnosti aj vymožiteľnosť práva na Slovensku (140. miesto zo 144 hodnotených krajín), sú akékoľvek šance takto poškodených občanov na bode blízko nuly.

Zásadným problémom je tvorba právnych predpisov. Kým v západných štátoch sa vychádzalo zo štruktúry poistenia all risk, t. j. proti všetkým rizikám s uvedením výluk, na ktoré sa poistenie nevzťahovalo, vo východnej Európe bolo taxatívne vymenované riziko, na ktoré sa poistenie vzťahovalo. V súčasnom stave v SR máme rozsah poistenia definovaný v hybridnej forme, t. j. taxatívne vymenované riziko, na ktoré sa poistenie vzťahuje a s uvedením výluk, na ktoré sa poistenie nevzťahuje. Poistné podmienky nadobudli maximálny rozsah čo do množstva článkov a pre klienta sa stali ťažko zrozumiteľnými a ich absorbovanie je pre väčšinu nestráviteľné.

Účelom právnej úpravy prijatej na pôde Európske únie je to, aby každá škoda (v anglickom znení smernice „any loss or injury“)  bola pokrytá povinným zmluvným poistením Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“.

Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú, tak aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje majetkovú škodu aj nemajetkovú škodu. Účelom právnej úpravy prijatej na pôde Európskej únie je to, aby každá škoda (v anglickom znení smernice „any loss or injury“)  bola pokrytá povinným zmluvným poistením. Mám za to, že pokiaľ by sa súd nie celkom vedel vysporiadať s problematikou ujmy s ohľadom na zákon o PZP, mal sa inšpirovať rozhodnutiami Súdneho dvora, resp. v rámci prejudiciálneho konania by Súdny dvor zaujal stanovisko ku spornej otázke, či pod pojmom škoda v zmysle Smernice 2009/103/ES treba rozumieť len škodu majetkovú, vyčísliteľnú v peniazoch, alebo ide o akúkoľvek škodu, aj nemajetkovú, a teda „ujmu“.

Členské štáty musia vykonávať svoje právomoci v súlade s právom Spoločenstva, a najmä s článkom 3 ods. 1 prvej smernice, s článkom 2 ods. 1 druhej smernice a s článkom 1 tretej smernice, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel umožnilo všetkým spolujazdcom, obetiam nehody spôsobenej vozidlom odškodnenie ujmy, ktorú utrpeli.“ Vychádzajúc z cieľa ochrany smerníc  „vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie pri nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu odňať uvedeným ustanoveniam ich potrebný účinok“.

Pri dopravných nehodách dochádza často k ukončeniu poistných udalostí bez poistného plnenia, kde poisťovne uvádzajú ako dôvod nepreukázanie zo strany poškodeného príčinnej súvislosti zo strany účastníkov. Pokiaľ je tomu tak, môže teda ísť o podozrenie z trestného činu podvodu a tu vzniká povinnosť zo strany poisťovne oznámiť tento fakt orgánom činným v trestnom konaní. Neoznámenie tejto skutočnosti je sankcionované. Podľa zbierky súdnych rozhodnutí zverejnenej na internete ani v jednom prípade sa tak nestalo,

Bolo by vhodné, aby stanovisko k týmto skutočnostiam zaujali poisťovne ako aj dozorný orgán v zmysle zákona č.250/2007 Z.z. O ochrane spotrebiteľa, kde ide o konanie v rozpore z dobrými mravmi a ukladanie povinností nad rámec právneho dôvodu, ktoré tieto skutočnosti, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom nesankcionujú.

Na základe traktovaných skutočností ašte jedna poznámka. Pri odhadovanom množstve poistných udalostí, resp. nehôd a zníženia poistného plnenia v priemere o 50 €, vrátane nevyplatených spoluúčastí, znížia poisťovne svoje náklady ročne na úkor poškodených občanov o cca 1 000 000 € ročne. Táto skutočnosť by mala byť dôvodom pre kompetentných zamyslieť sa nad týmto problémom.

Poznámka na záver: Ak si potrebujete nájsť lacnejšie poistenie vozidla, skúste výpočet PZP na našich stránkach.