Pozor na peniaze na cestách!
Okrem opaľovacieho krému, plaviek, živočíšneho uhlia, cestovného poistenia a pasu potrebujete si pred cestou rozmyslieť, ako ju budete financovať. Niektorí ľudia sa dnes domnievajú, že žiadne peniaze v hotovosti nepotrebujú a vystačia si s platobnými kartami. Niekde to môže a inde nemusí platiť. Keď si kupujete v pouličnom stánku zmrzlinu, nebudete predsa vyťahovať zlatú kreditku VISA.
Poviete si, načo mi je hotovosť, veď si ju môžem vybrať kartou z bankomatu. Podľa mojich vlastných skúseností trebárs z Českej republiky alebo z Poľska niektoré banky majú vo svojich bankomatoch nasadené nekresťanské poplatky, stretol som sa už aj so zlodejskou sadzbou 12 %. Toto vám oznámia ešte pred vykonaním transakcie, treba si na to dať pozor.
Pre istotu radím zobrať si vždy nejakú hotovosť, najlepšie v miestnej mene. Samozrejme, banky u nás s mnohými menami vôbec neobchodujú, lebo sa im neoplatí držať na sklade napríklad rumunské lei alebo vietnamské dongy. Mať v peňaženke pohotovostnú zásobu eur alebo amerických dolárov nikdy nie je na škodu, pretože tieto dve tvrdé meny môžete kdekoľvek vymeniť za miestnu menu. Mať u seba hotovosť vám dodá väčší pocit slobody.
Ak si plánujete v zahraničí požičať auto, žiadna hotovosť vám, naopak, nepomôže. Pretože požičovne žiadajú platenie kreditnou kartou kvôli istote, že bude z čoho hradiť prípadné škody – pokuty, poškodenie vozidla, škody spôsobené inému a podobne. Tu je namieste si dohodnúť aj vhodné poistenie požičaného auta, o čom sme už písali na inom mieste.
Pri vstupe do niektorých krajín vás môžu úradníci požiadať, aby ste im ukázali, koľko máte hotovosti. Vždy je dobré poradiť sa s niekým skúsenejším alebo vygúgliť si informácie o konkrétnych pomeroch ohľadom peňazí v jednotlivých krajinách. Sú známe prípady z 90-tych rokov minulého storočia, keď v niektorých štátoch Latinskej Ameriky, napr. v Bolívii, ste dostali za svoje doláre falošné peniaze priamo v banke pri priehradke.
Aj v „dokonalom“ a vysnívanom Nemecku môžete byť často konfrontovaní s čudnými situáciami. Okrem toho, že sa tam bežne platí za záchody, v múzeách je zakázané fotografovať a v nedeľu majú všetky obchody zatvorené, čo samé osebe sú také nezmyselné pravidlá, že ich pravdepodobne vymýšľajú psychopati, často v Bavorsku naďabíte aj na iné stupídne zvyky. Chcete platiť na benzínovej čerpacej stanici alebo v obchode a povedia vám, že ak chcete platiť kartou, tak potom len Maestro alebo len kartou vydanou nemeckou, čiže domácou bankou, nadarmo sa oháňate zlatou kreditkou s vysokým limitom. Keď sa ich opýtate, prečo majú také hlúpe pravidlo, odpoveď je ešte hlúpejšia, vraj kvôli vysokým poplatkom. Zrejme nikomu nenapadlo si poplatky za kartové transakcie zakalkulovať do cien tovarov a služieb. Do Nemecka si radšej noste hotovosť.
Keď za akýkoľvek tovar alebo službu okrem benzínu máte platiť v USA, všetky ceny sú uvádzané bez dane, ale samozrejme pri platení vám daň (sales tax) naúčtujú. V reštaurácii naviac je vždy očakávané aj sprepitné (tips). Pre našinca je otravné to stále prepočítavať, ale nič s tým neurobíte, keď majú také zvyky. Stretol som sa aj s tým, že na benzínke je dvojaká cena – menšia cena benzínu je pri platení v hotovosti, vyššia pre kartovú platbu, toto je však ojedinelé.
V Kambodži existujú domáce peniaze riely (KHR), napriek tomu ako hlavnú menu používajú americký dolár. Keď si vymeníte v zmenárni miestnu menu a chcete platiť drobný nákup v rieloch, v podstate trochu ušetríte. Keď však platíte účet v hoteli, lepšie je to v dolároch, pretože všetky ceny sú v dolároch a keby ste chceli platiť v rieloch, hotel vám najskôr „predá“ doláre za vaše riely, aby ste mohli zaplatiť účet. Jednoducho v niektorých prípadoch diskriminujú vlastnú menu. Pivo v Siem Reap stojí 1 USD.
Niektoré miestne meny sa ťažko prepočítavajú. Neviem ako dnes, ale ešte pred pár rokmi sa v Mjanmarsku vydávali bankovky v hodnote 15, 30, 45, 90 čátov. V Indonézii je zasa na bankovkách strašne veľa núl, za 1 euro momentálne dostanete zhruba 15 500 indonézskych rupií.
Počas dovolenky na Bali môžete natrafiť na 2 alebo 3 špekulantov, čo síce majú na vývesnom štíte výhodný kurz a nápis No commission (bez provízie), keď mu však položíte na pult naše peniaze, začne rozprávať rozprávky o akejsi vymyslenej dodatočnej dani alebo sprepitnom pre svojho šéfa vo výške 9%. Radšej svoje peniaze rýchlo vezmeme a utekáme preč. Vzápätí nám jeden austrálsky turista poradí, že máme hľadať len klimatizované zmenárne so zaskleným okienkom alebo banku.
Keď platíte za nejakú službu – letenku, ubytovanie v hoteli, vstupenky na futbal, miestny potápačský výlet a podobne, zásadne používajte kreditnú kartu, pretože v prípade zrušenia letu, zájazdu alebo ak vás v hoteli oklamú – sľubujú luxus a v skutočnosti dostanete špinavú dieru, tento spôsob platenia vás chráni pred nečestnosťou poskytovateľa služby. Keď nepoznáte miestne pomery, zákony a máte jazykovú bariéru, odkázaný len sám na seba, ťažko sa domôžete spravodlivosti alebo nápravy či vrátenia peňazí. Po zaplatení kreditnou kartou jednoducho po návrate domov podáte reklamáciu vo vašej banke a kartová spoločnosť vám väčšinou vráti peniaze, pretože ručí za to, že služba, ktorú ste si objednali, bude v sľubovanej kvalite alebo bude vôbec dodaná.
Toto sa samozrejme nevylučuje s poistením stornovacích poplatkov, pretože také poistné krytie vás chráni pred prekážkami na vašej strane – choroba, úmrtie, atď., ako aj okolnosťami, ktoré sú nepredvídateľné z titulu vyššej moci, ako napríklad živelná katastrofa, vojna, či teroristický útok.
V rámci cestovného poistenia sú poistené aj peniaze a platobné karty, vždy je to však v obmedzenej miere, preto bude najrozumnejšie si hotovosť a platobné karty, prípadne cestovné šeky rozdeliť medzi viacerými rodinnými príslušníkmi alebo priateľmi, s ktorými cestujete a mať ich na viacerých miestach. Nikdy nenechávajte peniaze a cennosti v hotelovej izbe, berte si ich vždy so sebou, prípadne zamknite do hotelového trezoru.
Aj pri peniazoch na cestách platí – dôkladná príprava a premyslená stratégia pomôže predísť nepríjemným situáciám.
Foto: autor