Návrh Zmeny skladby zabezpečenia úpadku cestovných kancelárií v zmysle zákona č. 170/2018 Z. z. – 3. časť

Všetky doterajšie úvahy o úlohách garančného fondu, jeho založení a forme prechádzajú cez odbornú verejnosť bez významnejších rozporov. Tie začínajú pri téme finančného naplnenia fondu v jeho začiatku. Nie je zatiaľ zhoda v tom, ako rýchlo a najmä akým spôsobom zabezpečiť jeho prvotné naplnenie. A práve to je rozhodujúce. Zmysel a funkcia garančného fondu sa totiž neprejaví skôr ako po jeho naplnení na dohodnutú hodnotu.  Táto je daná potrebnou výškou celkového zabezpečenia, čo je dané celkovým obratom cestovných kancelárií a dohodnutou mierou účasti na zabezpečení pripadajúcou na garančný fond.

Nech si stanovíme akúkoľvek hodnotu, vždy to znamená odobratie tejto čiastky zo ziskov cestovných kancelárií. Je prirodzené, že tie subjekty, ktoré sa majú na fond poskladať, majú tendenciu znížiť jeho hodnotu čo najnižšie. Potom však fond nemôže plniť úlohy, ktoré od neho očakávajú a kvôli ktorým ho vlastne chcú založiť.

V záujme posunúť sa ďalej predkladám moje predstavy o jednom z možných riešení tejto patovej situácie a vychádzam z nasledovných cieľov.

Návrh hlavných cieľov garančného fondu

Ciele navrhujem s ohľadom na súčasnú pandemickú situáciu a celkový stav celého turistického priemyslu. Finančná sila cestovných kancelárií je po roku pandémie blízko dna. Štát zastúpený zodpovednými ministerstvami si je tejto situácie vedomí, a je pripravený i naďalej celej branži pomôcť a podporiť jej prežitie.   Do úvahy musíme tiež vziať našu povinnosť ako členského štátu EU  transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorú pri prípadnom podpoistení zatiaľ nemáme v dnešnom Zákone 170/2018 úplne zabezpečenú. Navrhujem:

• Dosiahnuť stanovenú hodnotu fondu za 4 roky. Prechodné obdobie 4 rokov sa mi javí ako dostatočne krátke na využitie podpory štátu a súčasne dostatočne dlhé na rýchle a postupné naplnenie fondu potrebnými finančnými prostriedkami. 
• Nezaťažiť CK novými nákladmi. V záujme prežitia jednotlivých cestovných kancelárií a snahy umožniť im ďalší rozvoj považujem prenesenie celej ťarchy na plecia pandémiou zasiahnuté cestovné kancelárie za silne kontraproduktívne.
• Stanoviť jednotné podmienky pre všetky cestovné kancelárie.

Forma garančného fondu

Navrhujem  neštátny fond s jednotnými podmienkami. Opieram sa o analýzu MH SR ktorá bola vypracovaná v roku 2017 a bola jedným z podkladov pri tvorbe dnešného zákona 170/2018 Z.z.  (Analýza možností zabezpečenia ochrany spotrebiteľov v prípade úpadku cestovnej kancelárie alebo obchodníka sprostredkujúceho spojené cestovné služby) V tomto materiáli sú podrobne popísané vlastnosti ako aj výhody či nevýhody v porovnaní s inými formami. Zjednodušene možno povedať, že návrh vychádza zo skúseností s neštátnym fondom na ochranu vkladov, ktorý vznikol na základe zákona č. 118/1996 Z.

Prvotné naplnenie a zdroje

• Štartovací dlhodobý a bezúročný úver štátu. Nárast prostriedkov vo fonde bude postupný a predpokladám, že bude aj v záujme cestovných kancelárií zahájiť jeho pôsobenie čo najskôr. Úvodný úver napríklad vo výške 5% predmetného obratu by to umožnil.
• Dočasná a dedikovaná daň vo výške 5% z obratu za predaj vlastných zájazdov a sscr. Poznáme osobitný odvod v povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel, ktorý môže slúžiť ako príklad. Zájazdy sa dajú považovať za určitú formu luxusného tovaru, ktorý si nemôže dopriať každý. A napríklad 5%-né zvýšenie ceny zájazdu, pre všetkých rovnaké v percentách ale rôzne podľa ceny, nespôsobí pokles turizmu.  Za predpokladu podielu garančného fondu vo výške 50% zabezpečenia a povinného objemu celkového zabezpečenia cestovnej kancelárie vo výške 30% obratu za vlastné zájazdy a sscr je podiel fondu vo výške 15%, čo sa pri zdanení 5% dosiahne za tri roky. Vo štvrtom roku by sa zhromažďovali prostriedky zabezpečujúce bezpečnostný vankúš pre prípady rastu cestovných kancelárií, časovo posunutého dopĺňania fondu, ako aj prípadných výpadkov príspevkov, a tiež na vlastné náklady  (vrátane prípadných splátok úveru štátu).
• Príspevky cestovných kancelárií po ukončení zdanenia vlastných zájazdov a sscr. Výška bude určená percentuálne z nárastu obratu, nákladov fondu, resp. v závislosti na čerpaní pre krytie škôd a výpadkov platieb. Presný vzorec bude potrebné dohodnúť.

Praktické dôsledky

• Výška príspevkov jednotlivých CK sa bude dynamicky meniť v závislosti od ich obratu za vlastné zájazdy a sscr a bude sa určovať podľa jednotného pravidla.
• S výškou príspevkov jednotlivých CK sa bude súbežne meniť objem fondu.
• Prostriedky fondu sú majetkom jednotlivých prispievateľov, a v prípade ukončenia činnosti im budú po zohľadnení nákladov fondu vrátené. Časť vytvorená príspevkami CK je v tomto zmysle ich súkromným majetkom, prednostne používaným na krytie škôd a nákladov fondu.
• Podiel garančného fondu na riziku bude s jeho napĺňaním postupne rásť až do (napríklad) 50%.
• Časť garančného fondu vytvorená prostredníctvom dane je dedikovaná výlučne pre garančný fond. Výber prostredníctvom príslušného Daňového úradu.
• Vedenie garančného fondu zabezpečuje a eviduje všetky finančné toky, vystavuje pre jednotlivé CK predpis príspevku, resp. doplnenia či vrátenia časti príspevku podľa výšky rizika určeného a dodaného poisťovňou.
• Ak CK mešká s platbou v zmysle predpisu o viac ako (napríklad) 14 dní bude jej činnosť zastavená.

Záver

Návrh mojich predstáv o riešení zabezpečenia nárokov spotrebiteľov v prípade úpadku cestovnej kancelárie chápem ako môj vklad do diskusie o dlhodobom riešení tejto témy. Som si veľmi dobre vedomí toho, že pri podrobnejšom spracovaní vystanú desiatky otázok. Pokladám ich však za riešiteľné. Za rozhodujúce považujem iniciatívnu spoluprácu príslušných štátnych orgánov, Slovenskej asociácie poisťovní  a Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr.