Malá Fatra: O tom, ako nás zachraňovala Horská služba
Na strednej škole sme boli celkom dobrá partia. Rozhodli sme sa trochu si zaspomínať, ideálne pri zmysluplnej činnosti. 25. marca sme sa preto vybrali na hrebeňovku Malej Fatry. Je to predsa taká „lajtová túra“, chodia tam aj dôchodcovia a malé deti.
Deň pred víkendom hlásili horšie počasie, malo snežiť a byť zima. Vybavenie však máme dobré, vylezieme na Maguru a na chate sa rozhodneme, či budeme pokračovať. Dole prší, neskôr sa dážď mení na sneh. Kapustnica a čaj nám dodajú odvahu a z marcového počasia si nerobíme starosti. Nič strašné, je len trochu horšia viditeľnosť. Vylezieme na Malý Kriváň a rozhodneme sa kam ďalej.
Cez Suchý sa dostávame na Kriváň a tam sa spustí víchrica. Viditeľnosť asi 20 metrov, sneh po kolená a ľadový vietor bičujúci do tváre. Snažíme sa držať hrebeňa a pokračovať po značke. Všetky tabule a značky po krátkej dobe strácame pod vysokou vrstvou snehu. Sme premrznutí, vysilení a značne rozladení. Niektorí z nás začínajú stresovať. Hovorí sa, že v takýchto chvíľach spoznáte, kto ste. Začíname sa hádať, či skúsime nájsť cestu, alebo zavoláme Horskej službe. Viditeľnosť päť metrov a pomaly nastupujúca panika nás presvedčí.
Horská služba má skvelú mobilnú aplikáciu. Pomocou nej zavoláte na dispečing a zároveň pošlete svoje GPS súradnice. Takto presne vedia, kde sa nachádzate. Príjemný hlas na infolinke nás ubezpečuje, že všetko dobre dopadne., čo upokojí v kolektíve vášne. Podľa pani v telefóne máme dve možnosti. Prvou je sa hodinu a pol vracať na hrebeň, z ktorého sme zablúdili a ďalších niekoľko hodín šliapať na chatu. To asi nie je už v našich silách. My sa rozhodneme pre možnosť, kedy zlezieme cez les na zvážnicu, kde sa stretneme s príslušníkmi Horskej služby.
Celou cestou nás naviguje dispečer a veliteľ zásahu. Priebežne si voláme a udávame polohu. Cesta je to dlhá, bolia nás nohy, sme premrznutí a vyčerpaní, sme však v lese a aspoň tu nefúka. Dostávame sa na zvážnici na rázcestie, kde sa máme stretnúť so záchranármi. Prichádzajú traja na snežnom skútri. Sú profesionálni, koordinovaní, dávajú nám napiť teplého čaju a povzbudzujú nás. Dvaja naši druhovia, ktorí sú na tom najhoršie, nasadajú na skúter. My ostatní sa necháme viesť lesnou cestou až do dediny. Tento pochod trvá ešte asi dve hodiny.
Cestou sa postupne dozvedáme, že nie sme jediní. Na Kriváni uviazli aj nejaké dámy a partia Čechov. Do dediny prichádzame za hlbokej tmy. Je potrebné vyplniť administratívu. Horská služba niečo stojí. Priemerne zásah stojí okolo 300 EUR. Ak však musí zasiahnuť aj vrtuľník, tak sa cena zásahu vyšplhá na 3500 EUR. Neviem, koľko stála naša záchrana. Nemusí ma to trápiť, lebo sme sa všetci poistili. Celé náklady pokryje poistenie, ktoré stálo 70 centov na osobu a deň. Aj napriek tomu 30% ľudí, ktorých Horská služba zachraňuje, nie je poistených.
Dokopy v ten deň zasahovali záchranári okrem nás ešte kvôli dvom skupinám. Dohromady sa nás stratilo 14. Nikomu sa nič vážne nestalo. Celý zásah trval od štvrtej poobede až do druhej v noci.
Aj touto cestou chcem členom horskej služby veľmi poďakovať za hrdinskú činnosť, ktorú vykonávajú. Mne veľmi pomohli a možno aj zachránili život. Zároveň chcem vyzvať všetkých turistov, aby nepodceňovali hory. Len v Malej Fatre zahynie ročne od 3 do 5 ľudí. Hory sú vždy mocnejšie ako človek a je zdravšie učiť sa z chýb druhých. Ak už ale na hory musíte ísť, určite si nezabudnite uzavrieť poistenie zásahu Horskej služby.
