Kedy dobehneme Ameriku?

USA dali svetu mnoho vecí, ktoré ho robia lepším, pohodlnejším a zábavnejším. Kovboji, Charlie Chaplin, mrakodrapy, Luis Armstrong, Elvis Presley, Michael Jackson a zábavný priemysel v Holywoode. Vďaka Amerike lietame v lietadlách a niektorí aj do vesmíru a na mesiac. Z USA máme žiarovku, gramofón, striedavý prúd, kreditné karty, počítače, bol odtiaľ masovo rozšírený internet. Nezabudnime na pána prezidenta Ronalda Reagana, bývalého herca, ktorý nám pred vyše dvadsiatimi rokmi zariadil slobodu. Kde by sme boli bez toho všetkého?

Ľudia na Slovensku poznajú USA väčšinou len z filmov, z televízie a z rozprávania. Informácie sú často veľmi skreslené, vychádzajú z komunistickej propagandy, pričom si málokto prizná, že jej stále podlieha. Najčastejšie mýty o Amerike sú tieto:

• USA chcú každému rozkazovať a tvária sa ako najmúdrejší na svete;
• Ľudia v USA žijú na úkor ostatného sveta, sú vykorisťovatelia a preto sú strašne bohatí;
• Všetko zlo pochádza z Ameriky – konzum, finančná a hospodárska kríza, násilie, morálny úpadok;
• Američania sú vraj hlúpi, nepoznajú zemepis, Európa pre nich znamená jeden štát;
• atď.

Ako sa vraví, bez vetra sa ani lístok nepohne, ale tieto mýty sú určite nepravdivým obrazom ľudí a sveta v USA. Nazdávam sa, že bez návštevy tejto úžasnej krajiny je nemožné ju pochopiť. Preto sme sa tam s manželkou vybrali už po štvrtýkrát, aby sme zistili, ako sa veci majú a ako sa menia. 

Ľudia v USA

USA je multikultúrna spoločnosť, kde sú zastúpené všetky rasy a národnosti, ale dominujú najmä vplyvy bývalých prisťahovalcov z Nemecka a Anglicka, pričom Nemci zaviedli poriadok a Angličania prispeli svojím suchým humorom, ktorý sa mi tak páči. Žije tu asi 14% černochov, mnoho je Číňanov a ďalších. Osobitnou časťou populácie sú Indiáni, pôvodní obyvatelia, ktorí boli vytlačení na okraj spoločnosti, hoci mne sú sympatickí, sú pracovití a spoľahliví.

So vzdelaním je to v priemere podobné ako u nás (ani na Slovensku ľudia neovládajú zemepis), sú však školy, ktoré tvoria svetovú špičku vo svojich odboroch. Napr. Chicagská univerzita má na svojom konte viac ako 80 Nobelových cien. 

Ľudia v USA tvrdo pracujú, sú svedomití a dôslední, panuje tu profesionalita na každom kroku. Od majiteľa firmy až po upratovača nákupných vozíkov v obchode sa všetci usmievajú, sú príjemní a zdvorilí. 

Nie je pravda, že sú všetci bohatí. Videli sme aj veľa chudoby, a to najmä na stredozápade a v južných štátoch pri mexickej hranici. Nikto však nič nedostane zadarmo, spoločnosť funguje na spravodlivejších princípoch ako naša. Keď niekto študuje na dobrej škole a chce sa mu pracovať, o budúcnosť sa báť nemusí. Keď je niekto, naopak, povaľač, nemá na ružiach ustlané, nedostáva zadarmo peniaze od štátu ako u nás.

Ľudia sú zodpovednejší voči sebe a svojmu okoliu, pretože sú zvyknutí, že sa musia o seba postarať. Prevláda individualizmus v dobrom slova zmysle, na druhej strane si pomáhajú. Stačí, že vidia turistu bezradne stáť na ulici, keď zablúdi, okamžite priskočia s obligátnym: "Can I help you?" ("Pomôžem Vám?"). Sú zlatí.

Funguje tu charita vo väčšom rozsahu ako inde vo svete, pôsobí tu veľa dobročinných a neziskových organizácií. Ľudia si navzájom pomáhajú aj individuálne. Je bežné, že zamestnaná žena každé ráno predtým ako ide do práce, obíde všetky reštaurácie v meste a jedlo, ktoré zostalo od včerajška (nie odpad) rozváža vlastným autom medzi chudobných a bezdomovcov.

Doprava, poriadok a pravidlá

Základom čistoty a poriadku je dodržiavanie a kontrolovanie pravidiel. Cesty a križovatky sú najkvalitnejšie a najbezpečnejšie na svete. Počas našich 4 pobytov v USA sme spolu  najazdili na aute viac ako 30 000 km a nevideli sme jedinú haváriu. Všetci jazdia predpisovo, dodržujú povolené rýchlosti. Keď sa nájde nejaký šialenec, čo začne robiť myšičky a nebezpečne predbiehať, okamžite za ním spoza rohu vyštartuje policajné auto a spacifikuje ho. Policajti majú svoje rajóny a fungujú efektívne. Objasnenosť trestných činov je v USA najvyššia na svete.

Na niektorých úsekoch ciest je okrem dopravnej značky napísaná aj presná výška pokuty. V prípade, že sa opravuje cesta a prekročíte povolenú rýchlosť, pokuta je až dvojnásobná. Podobne aj za odhadzovanie odpadkov je niekedy aj 1000 dolárová pokuta. O pokutách sa nediskutuje, neplatíte policajtovi, ale na príslušnom úrade, prípadne pošlete peniaze poštou v obálke alebo zaplatíte pokutu cez internet kreditnou kartou.

Veci verejné

Politický systém v USA je úplne iný ako u nás. V II. dodatku americkej ústavy je zakotvené právo nosiť zbraň, čo je pre Američanov najdôležitejší symbol slobody. U nás má na zbrane monopol štát. Ďalšou dôležitou vecou je, že už pred mnohými rokmi postavili komunistov mimo zákon a odvtedy majú od nich pokoj. Ako je to u nás, všetci dobre vieme. Štát v Amerike sa omnoho menej mieša do záležitostí obyčajného človeka a omnoho menej ako u nás štát ľudí vykorisťuje. 

Mali sme šťastie, že teraz aj pred 4 rokmi sme boli svedkami politického zápasu o Biely dom. Prezident Obama a guvernér Romney zvádzali tuhé boje v prezidentských televíznych debatách (sledovanosť 65 miliónov divákov). Čísla, fakty a argumenty pohotovo súkali z rukáva, debaty mali vysokú úroveň. Po skončení debaty si obaja s úsmevom podali ruky a zo zákulisia vystúpili armády analytikov, odborníkov a komentátorov a rozpitvali obidvoch zaživa. Usvedčili ich bod po bode z nepresností, zavádzania alebo niekedy z otvorených klamstiev. Je to veľkolepé divadlo. Bodaj by sme už aj u nás mali prezidenta na úrovni, u nás má prezident akési čudné problémy s analfabetizmom a citujem "organizáciou spojených nádorov". 

Američania majú jednoznačne lepšie zorganizované verejné záležitosti. Pracuje tam oveľa menej úradníkov na počet obyvateľov ako u nás. Napr. v meste s niekoľko desiatok tisíc obyvateľmi je niekoľko úradníkov v malom úrade, ktorí vybavujú všetko. Nie je tam každý druhý človek úradník, ako u nás. Všetci sa väčšinou riadia zdravým rozumom a vybavujú veci efektívnejšie. Prijímajú podnety od ľudí na zlepšenie verejných záležitostí.

Aktívne zavádzajú a využívajú počítačové informačné systémy, čo im umožňuje zamestnávať po úradoch menej ľudí. U nás keď sa zavedie či zdokonalí informačný systém do štátneho úradu, počet úradníkov z nepochopiteľných dôvodov ešte narastie.

Nákupy a financie

Dolár má síce menšiu hodnotu ako euro, ale za dolár kúpite v USA rozhodne viac ako u nás v Európe za euro. Napr. liter benzínu stojí asi 1 dolár, v Európe 1,6 euro, čo je viac ako dvojnásobok. Strava a ubytovanie v hoteloch je asi o tretinu lacnejšie v USA ako u nás. Toto je však ťažké porovnávať, pretože ubytovanie v niektorých moteloch je na úrovni 3-hviezdičkového hotela v Európe. Strava je úplne fantastická a lacná. Nehovorím o fastfoode, ale o normálnej strave. Autá dostanete za polovicu, značkové oblečenie za jednu tretinu alebo jednu štvrtinu európskych cien.

Kvalita tovarov a služieb je najvyššia na svete. Prakticky existuje len značkový tovar. Je to dané obrovskou konkurenciou, ktorá tlačí kvalitu hore a ceny dole. Toto je rozhodujúci rozdiel oproti nám. My by sme sa najradšej vrátili k monopolu štátu (jediná zdravotná poisťovňa, jediný plynárenský moloch, atď.), čo je obrovská chyba, spôsobená tým, že komunisti chcú mať všetko pod kontrolou, aby mohli lepšie kradnúť a vykorisťovať ľudí.

Technológie a veda

Všetko podstatné vo vede, technike a technológiách sa vymyslelo najmä v USA a potom si veľa vecí osvojili ostatné krajiny. Problém je v tom, že keď Američania niečo skvelé vymyslia, my to po čase začneme používať a "vylepšíme" to tak, aby sme ľuďom strpčili život, zatiaľ však Američania veci ďalej zdokonaľujú s jediným cieľom, aby boli užitočné a ľuďom život uľahčovali. Ako príklad by som uviedol kreditné karty.

Pred 5 rokmi, keď som bol v USA prvýkrát, kreditky sa používali takmer rovnako ako u nás, a to takto: Obchodníkovi som na chvíľu požičal kartu, on zosnímal magnetický prúžok pomocou POS terminálu, vytlačil potvrdenku, ktorú som podpísal a transakcia bola hotová. U nás potom začali banky vymýšľať, že do karty implantujú okrem magnetického prúžku aj čip a zaviedli natvrdo povinnosť, aby zákazník používal PIN kód, ktorý vyťuká na klávesnici POS terminálu. Je okolo toho dosť veľká propaganda o bezpečnosti, banky a ich odborníci sa tvária, ako dobre chránia nás, svojich klientov, pričom v skutočnosti nás len sekírujú, aby sme si pamätali niekoľko PIN-ov a nepozrú sa, čo sa deje za veľkou mlákou.

V USA je vývoj v používaní kreditných kariet úplne opačný, typický z hľadiska americkej vynaliezavosti, kreativity a najmä snahy zjednodušovať ľuďom život. Hneď po prílete do Chicaga, keď som si požičiaval auto, ma milo prekvapilo, že majú úplne iné POS terminály, kde sa nielen nezadáva žiadny PIN, pretože žiadna klávesnica na ňom neexistuje (!!!), ale obchodník sa vašej kreditnej karty ani nedotkne. Podá vám malý POS terminál, na ktorom zosnímate magnetický prúžok (nie čip), na dotykovej obrazovke odsúhlasíte cenu a potvrdíte transakciu podpisom pomocou elektronickej ceruzky. Vytlačia vám potvrdenku alebo faktúru aj s vaším zoskenovaným podpisom. V prípade menších transakcií, keď platíte v potravinách napríklad 50 dolárov, nechcú od vás vôbec nič, len si vlastnoručne prebehnete v POS termináli svojou kreditkou, aby ste zosnímali magnetický prúžok. Obchodník má potom viac času a energie, aby sa na vás usmieval, pekne vám poďakoval, že ste ich obchod navštívili a popraje vám krásny deň.

Kedy dobehneme Ameriku?

Nikdy, pretože Amerika napreduje, ale my sme sa rozhodli utekať presne opačným smerom. Problém však vôbec nie je v peniazoch alebo historických predpokladoch, ale v našich hlavách. Pokiaľ sa nezačneme riadiť zdravým rozumom a necháme sa vykorisťovať štátom, nevytvoríme tlak na svoje okolie, aby sa zmenilo k lepšiemu, budeme stagnovať. Začnime každý od seba.