Kam na dovolenku? Cestujeme do tých správnych krajín?

Každý rok sa plánuje chod a hospodárske výsledky každej dobre vedenej spoločnosti. V prípade poisťovne, špecializovanej na cestovné poistenie, je východzou informáciou okrem želaní akcionárov najmä odhad cestovateľského správania sa Sloveniek a Slovákov, alebo odhad kam, a na ako dlho bude priemerný Slovák cestovať.

Táto téma je veľmi vďačnou témou pre nezáväzné diskusie pri pive, stáva sa však veľmi komplikovanou témou ak za Vaše vyjadrenia budete musieť niesť zodpovednosť. Ak podľa nich nastavíte celú poisťovňu, pripravíte ľudské aj strojové kapacity, produkty atď.

Oveľa ľahšie by sa nám plánovalo a žilo v stabilnej politickej a hospodárskej situácii v Európe, a najmä v Stredomorí. Keby nebolo turbulencií na finančných trhoch v Grécku, Taliansku, Španielsku, keby sme vedeli, kedy budú aké voľby, a ako dopadnú,  ako sa vyjadria politici k medzinárodnej situácii, atď., atď.

V súčasnosti nás hlava bolí najmä z Egypta, Grécka a Tuniska

Budem sa venovať svojmu pohľadu na vec a pokúsim sa o predpoveď.

Najprv asi to najjednoduchšie, Tunis. Tu začala „Arabská Jar“ a tu podľa všetkého začína konsolidácia celého hospodársky a politicky komplikovaného, čiastočne násilného vývoja. Áno, Tunisko je arabská krajina, nesmieme však stratiť zo zreteľa veľmi silný vplyv Francúzska. Tunisania sú všetci dvojjazyční a oba jazyky, arabčinu a francúzštinu, pokladajú za svoju materčinu. Ak idú študovať do zahraničia, ak hľadajú príklady, či radu, obracajú sa práve sem. V styku s inteligenciou a umelcami máte pocit, ako keby ste boli takmer v Južnom Francúzsku.

Táto krajina je na pomery v Severnej Afrike relatívne industrializovaná. Obchodné styky udržuje síce najmä s frankofónnymi krajinami, v žiadnom prípade však nie je uzatvorená a ochranárska. Toto kultúrne zázemie a slušná úroveň všeobecného vzdelania spôsobili, že krajina bola schopná cez svojich politikov pomerne rýchlo preklenúť obdobie po páde a úteku prezidenta Ben Aliho. Kultivovane a demokraticky – prosím nezamieňať významovo s kultúrne a demokraticky v napríklad Veľkej Británii – vzišli z volieb nové politické elity a vedenie krajiny. Vnímanie tohto procesu bolo však v Európe značne odlišné. Stredoeurópske merítka sú predsa len troche prísnejšie.

Nič to však nemení na fakte, že krajina bola pre turistov počas celej doby bezpečná. Napriek tomu zaznamenala drastický pokles záujmu turistov. Stretol som sa dokonca s názorom domácich, že veď práve teraz, tesne po revolúcii, sme konečne demokratickou krajinou a práve teraz očakávame nával turistov. Nevedeli pochopiť, prečo zrazu neprichádzame. A to je ten paradox a prax. Všetko je v poriadku, ale vec nefunguje. Odlev turistov mal teda málo spoločného s bezpečnosťou, ako uvádzali niektoré médiá, alebo pohostinnosťou, ako uvádzali zlé jazyky.

Zložitejší je prípad Egypta. Krajina je chudobná, s vysokým stupňom analfabetizmu. Veľkým počtom obyvateľov s minimálnymi príjmami a silným podhubím Moslimského Bratstva. Je však veľmi rozľahlá, a čo sa deje v Káhire, sa nedá povedať aj o 500 kilometrov vzdialenej Hurghade. Ak sa na severnej hranici pašuje benzín a drogy, je to viac menej to isté ako na severe Mexika alebo juhu USA. V Egypte to však má pre Európanov zásadne inú príchuť. Nepoznanému nedôverujeme. Islamu pripisujeme mnoho vlastností, ktoré preberáme z tretej ruky. Problém bezpečnosti, a najmä pocitu bezpečnosti venujú v Egypte veľké úsilie. Na dovolenky chodíme spravidla do turistických oblastí, ktoré sú od okolitého sveta oddelené, mnohokrát doslova oceľovým plotom.

Prítomnosť policajtov a vojakov na uliciach a hotelových komplexoch sa nedá prehliadnuť. Je to pre nás nezvyklé, ale vždy to tak bolo. A tieto turistické oblasti skutočne bezpečné sú. V krajine viditeľne prevláda úsilie zachovať turistický ruch a ponúkať služby, porovnateľné s Gréckom a Tureckom. Či je to úroveň a pestrosť stravy, architektonicky veľkorysé riešenie hotelových komplexov, množstvo doplnkových služieb, znalosť jazykov, až po rozširovanie ponuky napríklad o golf, všade to jednoducho cítiť a vidieť. Krajina je navyše aj na naše pomery veľmi lacná. Napriek tomu klientela chýba. Evidentne tu fungujú iné a ďaľšie vplyvy, ktoré rozhodujú.

Situácia Grécka je dnes najdiskutovanejšia. Pomaly sme všetci odborníci na záchranu Eura a pomoci Grécku. Akosi strácame so zreteľa, že Grécko je jedna úžasná turistická destinácia, s očarujúcou krajinou, nádhernými plážami, vynikajúcou gastronómiou, jedinečnými historickými pamiatkami, a k tomu ešte pomerne blízko. Navyše pod tlakom úsporných opatrení sa krajina stáva veľmi cenovo výhodnou. A to nie len na dovolenku, ale aj z pohľadu nákupnej turistiky. Výsledky ostatných parlamentných volieb veľa istoty do budúcnosti nedávajú, taký zdroj príjmov ako  má Grécko z turizmu, ten sa jednoducho nedá zahodiť. A je to jedna z mála aktivít s dlhodobou perspektívou, ktorá vychádza z prírody a nevyžaduje ďaľšie masívne investície. Všetka tam už je.  Prečo klesá počet turistov, tu skutočne nemá nič spoločné s úrovňou služieb alebo bezpečnosťou.

Pre všetky stručne popísané krajiny platí jedno. Informačné bubliny, a s takou radosťou šírené katastrofické správy  našimi médiami, majú väčší vplyv ako zdravý rozum.

Situácia sa mierne zlepšuje v Tunisku, stagnuje v Egypte, tvrdím však, že najlepšia a pomerne najlacnejšia dovolenka bude tento rok v Grécku.