História novovekého poisťovníctva v kocke – ako sa to vlastne začalo?

V severotalianskych prímorských mestách približne v polovici 14. storočia začali uzatvárať najmä talianski kupci obchodné partnerstvá v súvislosti s financovaním námorných ciest a znášania rizika, že lode sa z cesty nevrátia. Obchodní partneri poskytovali na krytie cesty finančný kapitál a spoločne znášali aj riziko straty lode a jej nákladu. (Prvé písomné doklady o poistení pochádzajú z Janova, kde sa zachovala poistná zmluva z roku 1347 týkajúca sa námorného obchodu – niektorí autori uvádzajú ako prvú námornú poistnú zmluvu v roku 1372, Pisa). Vo viacerých európskych mestách sa objavili miesta, kde sa stretávali kupci, majitelia lodí a potencionálni poisťovatelia, aby si dohodli podmienky poistenia.

Majiteľ londýnskej kaviarne Edward Lloyd využil v druhej polovici 17. storočia skutočnosť, že sa u neho stretávali kapitáni lodí a začal pre nich organizovať námorné poistenie, čo v priebehu 18. storočia malo za následok vznik prvej modernej poisťovne (niektorí autori uvádzajú rok 1852 ako vznik prvej zaisťovacej spoločnosti v Kolíne nad Rýnom). Nie každý však bol alebo dokonca mohol byť členom takéhoto partnerstva. Členovia museli spĺňať určité kvalitatívne podmienky – kvalita lode, úroveň starostlivosti, ale aj odbornosť kapitána a posádky, atď. Postupne boli definované nielen podmienky na aké škody – riziká sa náhrada škody vzťahuje, ale aj podmienky finančných príspevkov členov, a najmä podmienky účasti (spoluúčasti) na vzniknutej škode majiteľa lode, ako aj tovaru. 

Aj keď spočiatku finančnú správu partnerstva vykonávali samotní lodiari, postupom času, pravdepodobne od polovice 16. storočia, bola ich správa zverená osobám alebo spoločnostiam, ktoré sa lodiarstvu vôbec nevenovali a venovali sa len spísaniu podmienok zmluvy, stanoveniu finančného príspevku (dnes poistného), hodnoteniu kvality záujemcu, správe financií a vyplácaniu náhrad za vzniknuté škody, a v neposlednom rade vymáhaniu náhrad za škodu, ktorú spôsobil nečlen spoločenstva jeho členovi. Postupne sa Tiež ukázalo, že členom spoločenstva sa v priemere darilo oveľa a podstatne lepšie ako jeho nečlenom, takže obdobné spoločenstvá začali vznikať v prístavných mestách nielen v Taliansku, ale aj v iných mestách Európy a na svete sme mali poistenie.

Aj keď to všetko začalo námorným obchodom, postupne s vývojom spoločnosti, ľudského vedomia, a najmä s rozvojom ekonomiky vzrastala v dôsledku negatívnych skúseností (lúpeže, požiare, úrazy…) potreba ľudí eliminovať riziko. Začali objavovať nové typy poistenia, ktorých variabilita sa riadila zákonmi dopytu a ponuky. Čoraz väčšmi, po zaplatení náhrady za škodu, začali členovia spoločenstiev (neskôr poisťovacie spoločnosti) si dávať otázku, či nie je možno nájsť osobu za škodu zodpovednú (v prípadoch škôd napr. z nesprávneho pristávacieho manévru), pátrať po tom, kto škodu spôsobil. Pokiaľ tomu tak bolo, začali nekompromisne, aj za cenu jeho bankrotu či likvidácie, od neho vymáhať uhradené odškodnenie. Práve táto aktivita podnietila vznik poistenia ZODPOVEDNOSTI. Poistenie zodpovednosti, najmä v európskych krajinách a v USA, dosiahlo také rozmery, že v dnešnej dobe mnohokrát tvorí najväčší druh poistenia poisťovacích spoločností.

Vo všetkých hore uvedených prípadoch poistenia hovoríme o poskytnutí náhrady za vzniknutú škodu. Niekedy preto hovoríme o tzv. škodovom poistení. Osobitne na Slovensku poistenie, a zvlášť poistenie zodpovednosti, nemá veľkú tradíciu, a to najmä z dôvodu „svojskej“ interpretácie zákonov politickým zriadením po roku 1948. Hoci reštart mohol byť zahájený už po roku 1990, ešte stále cítime veľký deficit povedomia a možno až dešpekt v oblasti poistenia zodpovednosti.

V ďalších častiach seriálu o poistení sa budem špecificky venovať poisteniu ZODPOVEDNOSTI. Pokúsim sa na správnu mieru uviesť niektoré mýty a tvrdenia (napr. „som zodpovedný len za škody, ktoré som zavinil“), poukázať na súvislosti poistenia zodpovednosti a právneho systému, ako aj na využitie týchto súvislostí na obranu poisteného pred nárokmi na náhradu škody. V neposlednom rade uvediem v ďalších častiach seriálu o poistení zodpovednosti, ako má „dobré“ poistenie zodpovednosti vyzerať.