Dopad pandémie Covid 19 na spoločnosť – časť druhá o zdraví

Pandémia je v plnom prúde, mnohí z nás sú zaočkovaní, niektorí covid prekonali a iní sa úzkostne chránia. Priebeh nákazy mnoho ľudí ani nezaznamená, ide o takzvaných bezpríznakových pacientov. Naopak, u mnohých ľudí sa priebeh zmení na nočnú moru, kedy napojení na prístroje pod dozorom lekárov bojujú o život.

Stále viac sa hovorí o následkoch prekonania infekcie, ktoré človeku zostanú na veľmi dlhú dobu, alebo dokonca na celý život. Oslovili sme pani profesorku Henrietu Hudečkovú z Jesseniovej lekárskej fakulty UK, aby nám pomohla odhadnúť s akými zdravotnými následkami sa budeme stretávať aj po prekonaní infekcie a celej pandémie.

Po viac ako roku boja s pandémiou máme bohaté skúsenosti. Stále sa však objavujú informácie, ktoré si vo veľkom odporujú a mätú bežného človeka. Vieme už napríklad dnes s istotou povedať kto je rizikový pacient? Hrá väčšiu rolu vek, zdravotný stav, alebo intenzita vystavenia sa vírusu? 

Všetci sme vystavení riziku infekcie SARS-CoV-2, pričom niektoré skupiny obyvateľstva sú rizikovejšie pre vznik závažného priebehu ochorenia. Príznaky u detí zvyknú byť miernejšie ako u dospelých.

Vírus SARS-CoV-2 je preukázateľne prenosný z človeka na človeka. Ale každý jedinec môže naň reagovať inak.  Pôvodne sa predpokladalo, že až 80 % ľudí prekoná infekciu bez príznakov, dnes sa už vie, že je to len 17 – 20 %. U väčšiny sa skôr, či neskôr príznaky vyvinú v rôznej intenzite. Ťažké ochorenie  znamená, že osoba s COVID-19 bude pravdepodobne vyžadovať hospitalizáciu, intenzívnu starostlivosť, umelú pľúcnu ventiláciu, alebo môže dokonca zomrieť. U pacientov s ochorením COVID-19 môžu vyskytnúť aj komplikácie, ako je mozgová príhoda alebo infarkt, ako dôsledok zvýšenej zrážanlivosti krvi. U niektorých pacientov sa vyskytujú neurologické príznaky, ako sú zmeny osobnosti alebo zmeny bdelosti.

Najsilnejším rizikovým faktorom pre závažné následky COVID-19 je vek.  Miera hospitalizácií sa rýchlo zvyšuje s vekom, najmä u osôb vo veku 65 a viac rokov a u osôb so zhoršeným zdravotným stavom.

Viac ako 80% úmrtí v súvislosti s týmto ochorením evidujeme vo vekovej skupine 65 rokov a starších, časť z nich sú obyvatelia zariadení sociálnej starostlivosti. Okrem toho dospelí v akomkoľvek veku so závažnými zdravotnými problémami sú tiež rizikovými pre COVID-19. Toto riziko sa zvyšuje s nárastom počtu základných diagnóz jednotlivca. Niektoré stavy predstavujú väčšiu skupinu ochorení (napr. kardiovaskulárne ochorenia), a niektoré sú uvedené len ako jeden konkrétny zdravotný stav (napr. Kosáčikovitá anémia). COVID-19 však neovplyvňuje všetky skupiny obyvateľstva rovnako.    

Ktoré choroby predurčujú človeka k horšiemu priebehu? Ja mám napríklad astmu. Okrem toho som však úplne zdravý. Lekári mi tvrdili, že by to nemalo mať veľký vplyv, avšak termín na očkovanie som dostal prednostne

Po viac ako ročných skúsenostiach s kronavírusom je už všeobecne známe, ktoré skupiny obyvateľov sú najohrozenejšie. Ide o ľudí s obezitou a s oslabenou imunitou, prípadne ešte s v kombinácii s vyšším vekom.

Riziko vzniku nebezpečných príznakov COVID-19 sa môže zvýšiť nielen u ľudí vo vyššom veku, ale tiež  v akomkoľvek veku, ktorí majú iné vážne zdravotné problémy – napríklad srdcové alebo pľúcne ťažkosti, oslabený imunitný systém, obezitu alebo cukrovku. Je to podobné ako pri iných ochoreniach dýchacích ciest,  napr. chrípke. Aj keď každý z týchto faktorov môže zvýšiť riziko závažných symptómov COVID-19 , mnohí ľudia, ktorí majú aj niekoľko ďalších zdravotných problémov, sú vystavení ešte väčšiemu riziku.

COVID-19 sa zameriava na pľúca, takže je veľmi pravdepodobné, že sa môžu objaviť závažné príznaky pri problémoch s pľúcami, ako napr. chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), rakovina pľúc, cystická a pľúcna fibróza, i stredne ťažká až ťažká astma.

Mnoho druhov srdcových chorôb môže zvýšiť pravdepodobnosť vzniku závažných príznakov COVID-19 . Patrí sem: kardiomyopatia, pľúcna hypertenzia, vrodené choroby srdca, zástava srdca, aj ischemická choroba srdca.

Riziko závažných príznakov COVID-19 predstavuje aj cukrovka typu 1 alebo 2 . Toto riziko zvyšuje aj vyšší index telesnej hmotnosti (BMI), ktorá sa považuje za nadváhu, obezitu alebo veľkú obezitu.

Cukrovka a obezita znižujú účinnosť imunitného systému človeka. Cukrovka všeobecne zvyšuje riziko infekcií, ktoré je možné znížiť kontrolou hladiny cukru v krvi a dodržiavaním inzulínovej liečby. Pri nadváhe alebo obezite je dôležité schudnúť, zdravo sa stravovať a pravidelne sa venovať  fyzickej aktivite.

Ľudia, ktorí majú v súčasnosti rakovinu, sú vystavení vyššiemu riziku vzniku závažnejších ochorení z COVID-19 . Toto riziko sa môže líšiť v závislosti od typu rakoviny a druhu liečby.

Zdravý imunitný systém bojuje proti choroboplodným zárodkom. Ale veľa faktorov a liečiv to môže oslabiť, ako napr.: transplantácie orgánov, liečba rakoviny, transplantácia kostnej drene, HIV / AIDS, dlhodobé užívanie prednizónu alebo podobných liekov, ktoré oslabujú  imunitný systém. Ten tiež môže ovplyvniť chronické ochorenie obličiek alebo pečene, čo môže zvýšiť riziko vážneho ochorenia s COVID-19. Tiež závažné príznaky COVID-19 a užívanie liekov na liečbu tohto ochorenia môžu mať nepriaznivo ovplyvniť pečeň.

Obzvlášť citliví na COVID-19 sú ľudia s Downovým syndrómom, ktorí majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku pľúcnych infekcií vo všeobecnosti. Tiež im hrozí vyššie riziko vzniku mnohých zdravotných problémov, ktoré súvisia s vývojom závažných symptómov COVID-19 – vrátane srdcových chorôb, spánkového apnoe, obezity a cukrovky. Mnoho dospelých s Downovým syndrómom žije v zariadeniach sociálnej starostlivosti, kde sú viac vystavení choroboplodným zárodkom od ostatných obyvateľov a zamestnancov. 

Niektoré deti a dospievajúci, ktorí sú v nemocnici s COVID-19, majú zápalové ochorenie, ktoré lekári nazývajú „multisystémový zápalový syndróm u detí“. Lekári si myslia, že to môže súvisieť s vírusom. Vyvoláva príznaky podobné prejavom toxického šoku a Kawasakiho choroby, ktorá spôsobuje zápaly v krvných cievach detí.

Stále sa príliš málo hovorí o postcovidovom syndróme. O čo presne ide? Sú následky prekonania infekcie porovnateľne nebezpečné ako samotná choroba?

 Postcovidový syndróm bol pôvodne popísaný v Taliansku. Môže obsahovať celý rad rôznych symptómov vrátane pľúcnych, kardiovaskulárnych, gastrointestinálnych, reprodukčných, urogenitálnych, endokrinných, renálnych, dermatologických, muskuloskeletových, neurologických, neuropsychických, imunologických, oftalmologických a audiologických. K najbežnejším príznakom patrí únava a najčastejšie hlásené príznaky po 6 mesiacoch zahŕňajú únavu a malátnosť po námahe a kognitívne dysfunkcie.

Etiológia a patofyziologické príčiny symptómov nie sú známe. Počiatočné hypotézy zahŕňajú: vírusovú perzistenciu, pokračujúcu hyperaktívnu imunitnú odpoveď, bunkovú metabolickú dysfunkciu, autoprotilátky, neurologickú dysfunkcia, neuroimunológiu, neurologický zápal a poškodenie orgánov vrátane srdca. Uvažuje sa aj o muskuloskeletálnych krátkodobých a dlhodobých následkoch COVID-19. No na pochopenie mechanizmov, pomocou ktorých sa vyvinie postcovidový syndróm, je potrebný ešte ďalší výskum. 

Existujú už nejaké odhady, aké dlhodobé zdravotné dôsledky na organizmus bude mať prekonanie covidu? Môže sa stať, že za napríklad 10 rokov budeme mať rapídny nárast niektorých ochorení?

Neviem sa k tomu jednoznačne vyjadriť, ale možné to je. Zatiaľ sa väčšina ľudí z Covid-19 rýchlo zotaví, ale oficiálne údaje ukazujú, že každý desiaty človek, ktorý má pozitívny test, má aj po troch mesiacoch aspoň jeden príznak, ako je únava alebo bolesti hlavy.

Myslíte si, že tu. S nami SARS Cov2 zostane podobne ako nádcha, alebo chrípka? Dá sa očkovaním úplne eradikovať? Španielska chrípka napríklad zmizla úplne sama.

Na prerušenie prenosu infekčného agens musí byť k dispozícii účinný a praktický zásah (napr. vakcína alebo antibiotikum). I keď už máme k dispozícii účinné vakcíny, tie samotné nedokážu eradikovať alebo vykoreniť COVId-19.

Výber infekčných chorôb na eradikáciu je založený na prísnych kritériách. Či je patogénny mikroorganizmus (aspoň potenciálne) eradikovateľný  určujú jeho biologické vlastnosti a aj technické možnosti jej realizácie. Doposiaľ nemáme dostatok informácií o životnom cykle a dynamike prenosu pôvodcu nákazy.

Ale už dnes vieme, že jednu z dôležitých podmienok eradikácie SARS-CoV-2 nespĺňa – cieľový mikroorganizmus nesmie mať nehumánny rezervoár alebo v prípade chorôb zvierat musí byť rezervoárom infekcie ľahko identifikovateľný druh, ako napr. v prípade moru drobné hlodavce (potkany).

Po skončení pandémie španielskej chrípky pôvodcovia tejto nákazy neboli vykorenení. Konkrétny variant vírusu, ktorý vyvolal túto pandémie a bol nezvyčajne agresívny, nevymizol, ale ovplyvňoval chrípkové kmene počas celého 20. storočia.

A ako dopadne SARS-CoV-2? Zrejme dôjde k jeho globálnemu udomácneniu, a to najmä pre jeho vlastnosti. Pred viac ako 1 rokom sa rozšíril do celého sveta, lebo sa nepodarilo rýchlo tomuto procesu zabrániť. Jeho najdôležitejšou výhodou je, že nie je takým „zabijákom! ako pôvodca SARS alebo MERS. Na šírení sa podieľajú aj bezpríznakové osoby alebo pacienti s minimálnym klinickým obrazom, čo významne podporuje jeho pomerne rozsiahle šírenie.

SARS-CoV-2 mal cestu do sveta prakticky otvorenú a globálne rizikové faktory pre rýchle rozšírenie (letecká doprava, medzinárodný obchod so zvieratami a potravinami, a pod.) tomu výrazne pomohli. Jeho eradikáciu, ba ani elimináciu si v podstate nedokážem predstaviť. Takže sa budeme musieť uspokojiť s jeho kontrolou a monitorovaním podobným spôsobom, ako poznáme u chrípky.  

Stále viac sa spomínajú úmrtia, ktoré nesúvisia priamo s covidom, ale sú dôsledkom zhoršenej lekárskej starostlivosti v jeho dôsledku. Ktorí pacienti sú v tomto prípade najviac zraniteľní?

Táto pandémia zasiahla všetky odvetvia spoločnosti, najmä hospodárstvo, dopravu, priemysel, sociálne vzťahy a samozrejme aj zdravie. Okrem priameho účinku COVID-19 ovplyvnil priebeh rôznych ďalších chorôb, najmä neprenosných a duševných. Došlo k zvýšenému výskytu nekontrolovanej hypertenzie,  cukrovky, ako aj ďalších chorobných stavov a ich komplikácií. A  pre narastajúce a pretrvávajúce problémy s COVID-19 mohlo a môže dôjsť k obmedzeniu kontrolných a skríningových  vyšetrení, odloženiu plánovanej liečby, operácii, kontrol zdravotného stavu, i preventívnych prehliadok. Takýmto spôsobom sa dá nepriamo a nepriaznivo ovplyvniť aj úmrtnosť na choroby, ktoré priamo nesúvisia s COVID-19. 

Záťaž COVID-19 však siaha oveľa ďalej, nie je to len nákazlivá choroba. Ovplyvňuje celý zdravotný systém priamo ako infekčné ochorenie alebo nepriamo ovplyvnením celkovej úmrtnosti a záťaže populácie prostredníctvom neprenosných chronických chorôb.

Existuje stále viac dôkazov, že COVID-19 a chronické choroby môžu byť prepojené na viacerých úrovniach, čo môže mať neočakávané účinky na zdravie populácie. Na jednej strane je COVID-19 spájaný s kardiovaskulárnymi chorobami, ako je akútne poškodenie srdca (napr. myokarditída), cievna mozgová príhoda a exacerbácia subklinickej vaskulárnej patológie^. Na druhej strane v dôsledku starnutia môže mať mnoho jedincov viac chronických zdravotných problémov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výsledok koronavírusovej infekcie.  

A pri kombinácii zdravotných problémov spôsobených SARS-CoV-2, vyššieho veku pacienta a vaskulárnych komorbidít, môže dôjsť k nárastu počtu hospitalizácií, požiadaviek na JIS a opakovaných hospitalizácií v nemocniciach. A takto je možné vysvetliť zvýšenú úmrtnosť v niektorých krajinách, najmä u zraniteľných pacientov s chronickými chorobami.

Je niečo pozitívne, čo nás pandémia naučila? Z čoho môžeme čerpať a poučiť sa do budúcnosti?

Lockdown počas pandémie viedol u niektorých ľudí k pozitívnym zmenám, mali viac času na príjemné veci, dlhší čas trávili vonku, niektorým sa dokonca mohla týmto spôsobom zlepšiť kvalita života. Menšie výhody to malo pre starších dospelých a tých, ktorí žijú osamotene. Väčšia flexibilita v práci (home office), menej rušný život a viac času pre rodinu určite ocenili mladšie rodiny. Ale pretrvávanie prísnych opatrení negatívne ovplyvnilo istú časť populácie.       

Dlhší čas strávený s rodinou a možnosť lepšie si naplánovať svoje pracovné povinnosti pomáha budovať lepšie podmienky pre prácu v domácom prostredí a pre rodinu. Zmeny životného štýlu vo vzťahu k zlepšeniu najmä hygienických návykov sa stali dobrým zvykom. Dĺžka karantény viedla k hľadaniu kreatívnych spôsobov, ako sa nenudiť a ako stráviť tento čas vhodným spôsobom.

Prvá i druhá vlna ukázali, že je potrebné pripraviť rad nástrojov, postupov a softvéry, ktoré budú vítané v ďalšej vlne, aby ju pomohli „prežiť“ bez väčších strát na životoch, i v našom hospodárstve. A organizácie a spoločnosti dôverujú svojim zamestnancom, že budú spoľahlivo pracovať aj v rámci home offce.

Napriek tomu, že základné, stredné a vysoké školy boli zatvorené, našli spôsob, ako prekonať túto nesmierne ťažkú situáciu. Online výučba sa stala novou normou pre vzdelávacie inštitúcie a priniesla tiež niekoľko výhod, i keď veľkou nevýhodou bola jej nedostupnosť pre všetkých žiakov najmä ZŠ.  

Prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD.
Hlavná odborníčka MZ SR pre epidemiológiu, členka Poradného zboru ECDC (Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb), členka Kategorizačnej komisie pre vakcíny MZ SR, predseda pracovnej skupiny pre kategorizáciu vakcín J07, zástupca SR v Health Security Committee – Section Influenza (EK Luxemburg), členka Pandemickej komisie vlády SR, vedecký tajomník Slovenskej epidemiologickej asociácie, vedúca Ústavu verejného zdravotníctva JLF UK Martin, zamestnanec oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Martine.