Časy sa menia, nech žije malý princ …

Sloboda je u nás už 23 rokov a životný štýl sa rokmi mení. Ľudia majú čoraz vyššiu životnú úroveň, už väčšinou nebojujú o holé prežitie, preto nie sú odkázaní drieť odnevidím – donevidím a doprajú si rôzne voľnočasové aktivity. Mladí sa do sobáša nehrnú, chcú sa najskôr zabezpečiť, doštudovať, prípadne vyraziť do sveta na skusy. Taká dobrá 3-ročná cesta okolo sveta po skončení štúdií nemusí byť zlá.

Rodičovstvo si plánujú a odsúvajú na čoraz neskôr, nezriedka majú prvé dieťa po tridsiatke. Ich počínanie zdieľajú aj veľké vzory, obaja čerství kráľovskí rodičia najslávnejšej monarchie na svete William a Kate majú svorne 31 rokov. Nech ich spolu s malým princom pánboh živí.

Naopak, ľudia po štyridsiatke rovnako nemajú problém privádzať na svet deti. Keď stretnem na ulici svojich starých známych s deťmi, normálne sa bojím opýtať, či deti sú ich vlastné alebo práve opatrujú vnúčatá. Dámy vyzerajú čoraz mladšie, a to ma mätie. A páni (otcovia či starkí?) sa len blahosklonne usmievajú.

Dnes už nie je pravidlom, že šport je výsadou mladých ľudí do tridsiatky, potom príde rodina a „nemajú čas“. Sú aj takí, ale ide o výhovorky lenivcov, čo zabíjajú čas pri pozeraní bezduchých televíznych kanálov. Poznám našťastie aj takých, čo televízor doma nemajú, lebo nechcú. Informovanosť si zabezpečujú z internetu. Sami si určia, ktoré informácie sa chcú dozvedieť, a to rýchlejšie a efektívnejšie ako z televízie.

Ľudia športujú v čoraz vyššom veku, a robia aj silové, či adrenalínové športy. Poznám ich, pretože nás často oslovujú a chcú sa úrazovo poistiť. Ženy v strednom veku lozia po skalách alebo sa potápajú, seniori hrajú hokej a chodia pravidelne do posilňovne. Mamička skáče s padákom a starký hrá hokej – vidia deti. Pobláznenie športom je dedičné, priam geneticky zakódované, ale tento vzťah sa dá aj vypestovať. Telo zmeravené prácou pri počítači si žiada fyzickú aktivitu.

Bismarckov sociálny model priebežného financovania dôchodcov z konca 19. storočia naráža na tvrdú realitu roztvárajúcich sa nožníc medzi klesajúcimi prijímami a rastúcimi výdavkami dôchodkového systému. Kulminácia tohto javu sa predpokladá v polovici 21. storočia. Demografický vývoj nepustí a Sociálna poisťovňa sa zrúti ako domček z karát. Zbohom, pán Bismarck! Už s vami nerátame.

Dnešní ľudia v produktívnom veku alebo absolventi škôl už zďaleka nezdieľajú stereotyp našich starých rodičov pri predstave o profesnej dráhe: Skonči školu, zamestnaj sa v továrni a rob rovnakú prácu až do dôchodku. V 60-ke skončíš a štát sa o teba postará. Dnes niektorí ľudia programovo menia zamestnanie každé 3 roky, ustavične sa vzdelávajú, poznám aj takých, čo chodia na tretiu vysokú školu, teraz už popri zamestnaní.

Na trhu práce je čoraz väčší hlad po vzdelaných a vysokokvalifikovaných profesiách ako audítor, pilot lietadla, biotechnológ, programátor, farmakológ, geodet, ekonóm. Sú aj úplne nové profesie, ktoré donedávna vôbec neexistovali – internetový marketér, SEO analytik, facebook manažér, bezpečnostný projektant a podobne. Všetci musia ovládať angličtinu slovom aj písmom, vítaní na trhu sú ľudia s kombináciou angličtiny s iným svetovým jazykom, prípadne aj s ďalším jazykom (švédčina, poľština, atď.) podľa teritoriálneho zamerania zamestnávateľa, či svojho vlastného biznisu. Ľudia si zakladajú vlastné firmy a púšťajú sa do fantastického dobrodružstva, keď riskujú svoju kožu na trhu. Keď majú dosť vytrvalosti a rozumu, ich odvaha býva odmenená.

Nech žije malý princ ako prísľub šťastnej budúcnosti!