Ako (ne)poistiť cestovnú kanceláriu proti úpadku?
Existuje pomerne veľká skupina ľudí, ktorí využívajú služby cestovnej kancelárie, či už z pohodlnosti, zo zvyku, chcú šetriť čas alebo nemajú dostatočné jazykové znalosti, prípadne sa boja neznámeho a chcú mať všetko zorganizované na kľúč. Buď si kúpia katalógový zájazd, alebo si nechajú vytvoriť výlet na mieru.
Slovenské cestovné kancelárie by som rozdelil do 2 skupín.
- Cestovné kancelárie, čo vznikli ešte pred pandémiou covid 19, nejako to „zemetrasenie“ prežili a pokračujú ďalej v podnikaní s poistením proti úpadku (insolventnosti),
- Nové, „pokoronové“, cestovné kancelárie, ktoré splnili všetky podmienky registrácie v živnostenskom alebo v obchodnom registri, najmä pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť svojich zakladateľov a zamestnancov, ale napriek tomu nesmú vykonávať svoju činnosť, pretože ich žiadna poisťovňa nechce poistiť proti insolventnosti. Pritom krytie tohto rizika u nás oficiálne ponúka až 5 poisťovní.
V čom je problém?
Zákon hovorí, že poistná suma pri poistení proti úpadku cestovnej kancelárie musí byť stanovená minimálne na úrovni 30 % z výšky obratu za predchádzajúci rok alebo z plánovaného obratu. Keď cestovná kancelária skrachuje, poisťovňa ručí najviac do výšky poistnej sumy. Podľa zákona o poisťovníctve. Veľké obavy slovenských poisťovní a ich zahraničných zaisťovní spôsobuje možná povinnosť doplatiť klientom skrachovanej cestovnej kancelárie stratu do plnej výšky 100 %. Teda obavy z nejasnosti o interpretácií rozporu v zákonoch. A to z dôvodu ochrany spotrebiteľa proti zákonu o poisťovníctve.
V Českej republike sa v roku 2016 riešil spor, kde až ústavný súd rozhodol, že Generali Pojišťovna musela plniť bez ohľadu na dohodnutú poistnú sumu. O tento judikát a ešte ďalšie neisté okolnosti sa zrejme môžu opierať aj slovenské súdy.
Keď sa podobný prípad stane v Nemecku, celú stratu preplatí garančný fond, do ktorého prispievajú všetky poisťovne na trhu a garantuje ho štát. Garančný fond už funguje od roku 2019 aj v Českej republike, cestovné kancelárie do neho prispievajú sumou, rovnajúcou sa 0,03 % z ročných tržieb. Na Slovensku však žiadny garančný fond neexistuje, pretože jednoducho štát sa o jeho vytvorenie nepostaral, aj s aktívnym prispením lobizmu veľkých cestovných kancelárií. Máme dočinenia s povestnými veľkými starými kaprami, ktoré si nechcú do rybníka pustiť mladé šťuky?
A preto sa nám tu rozšíril „taký nešvár“, že štát svojou nečinnosťou bráni nielen konkurencii, ale priamo vzniku nových podnikateľských subjektov v celom jednom odvetví hospodárstva, cestovnom ruchu. Donedávna toto malo na starosti ministerstvo hospodárstva (Saková, Hirman, Sulík, Žiga), teraz kompetencia prechádza na nové ministerstvo cestovného ruchu a športu (Kéketi, Danko). Myslíte, že sa niečo v dohľadnom čase zmení? Alebo sa to stane veľkou témou hneď po nákupe luxusných bavorákov so šoférmi pre nových funkcionárov a presťahovaní sa do krásnych nových priestorov pri Dunaji?
Cestovné služby bez poistenia?
Kto sa rozhodne podnikať v cestovnom ruchu, má dve možnosti. Podnikať ako cestovná kancelária bez poistenia, za čo mu hrozí mastná pokuta od Slovenskej obchodnej inšpekcie a zákaz ešte oficiálne nezačatej činnosti, alebo kreatívne si účelovo založí 3 či 4 eseróčky, jedna bude predávať letenky, druhá ubytovanie, tretia stravu, prípadne ďalšia sprievodcovské služby. Zákon hovorí, že za zájazd je považovaná kombinácia najmenej 2 rôznych cestovných služieb, preto takto sa pred úradmi môže cestovná kancelária tváriť, že nie je cestovná kancelária. A keď nie je cestovná kancelária, nemusí sa poistiť. Ale kde sa potom stráca ochrana spotrebiteľa?
Zhrnutie
Na Slovensku štát rezignoval na aktívny prístup k rozvoju ochrany spotrebiteľa v cestovnom ruchu. Nepriniesol žiadnu inováciu ako reakciu na vzniknutý stav, napríklad nezriadil žiaden garančný fond, a všetko nechal na poisťovne. Tie, ako zodpovedné podnikateľské subjekty, zastavili upisovanie tohto rizika novým klientom. Znamená to teda, že u nás nevznikne žiadna legálna nová cestovná kancelária pretože nemá kde získať poistenie v zmysle Zákona 170/2018.
Moje riešenie
Mňa osobne plánovanie ciest a organizovanie vlastného cestovania teší rovnako ako samotné cestovanie. Kúpim si a naštudujem knižných sprievodcov, pozriem informácie na internete, stanovím si itinerár, skontrolujem a nakúpim letenky a ubytovanie, rezervujem si auto v požičovni aj s poistením, vybavím víza, ak sú potrebné, uzavriem cestovné poistenie s pripoistením stornovacích poplatkov, prípadne si dohodnem miestneho sprievodcu, pretože tí sú najkompetentnejší. S cestovnými kanceláriami necestujem, pretože ich nepotrebujem.
