Ako predchádzať požiarom, škodám a susedským sporom?

Určite to mnohí „činžiakári“ zažili na vlastnej koži. Sused, aj keď ste s ním doteraz celkom dobre vychádzali, Vám poriadne podkúril. Nie však klebetami alebo iným verbálnym spôsobom ale naozaj, ako sa povie ľudovo, horelo Vám za pätami. Nie však obrazne, ale naozaj sa Vám kúrilo pod zadkom alebo nad hlavou, jedným slovom požiar v bytovom dome ako v zlom filme. Príčiny môžu byť rôzne, niekedy až banálne a následky tiež rôzne, väčšinou však katastrofálne. Nehovorím len o následkoch spôsobených samotným ohňom alebo dymom a o následkoch spôsobených hasením požiaru (väčšinou u hasičov obľúbenou vodou) ale aj o následkoch vo forme rozvrátených susedských vzťahov.

Je možné tomu nejako predchádzať? Alebo je v knihe osudu už dávno napísané, že čo má zhorieť to nezhnije a čo nemá zhorieť to má zničiť voda? Skúsme sa nad tým zamyslieť, čo robíme zle, že k tomu dochádza tak často a niekedy úplne zbytočne.

V prvom rade je to na nás ľuďoch, akým spôsobom si naše domovy najprv naprojektujeme, postavíme, prípadne zrekonštruujeme, niektorí aj poistíme, užívame a potom aj hasíme, unikáme pred požiarom a žasneme nad škodami, pretože oheň za to nemôže. Horieť môže vždy tam, kde sú podmienky a má čo horieť (horľavé látky a materiály) a je tam potenciálny zdroj horenia (plynový sporák, elektrické a tepelné spotrebiče, atď), pretože žijeme na planéte kde je prítomný kyslík, na to netreba zabúdať, aj keď je ho stále menej.

Urobme si malú, ale pravdivú sondu do hlbín nášho vnímania protipožiarnej bezpečnosti nášho domova, pretože všetci niekde bývame alebo presnejšie by si každý človek zaslúžil mať domov. Pokúsme sa jednoduchým spôsobom opísať v jednotlivých etapách, ako to často funguje v skutočnom živote.

Etapa 1 – projektovanie, stavba alebo rekonštrukcia domova

Táto etapa môže byť charakterizovaná snahou všetkých zúčastnených o čo najnižšiu cenu, ktorú ten, kto domov stavia alebo rekonštruuje zaplatí za projektové riešenie a realizačné riešenie. To sa týka aj skutočnosti ako „kvalitne“ budú realizované protipožiarne opatrenia. Za málo peňazí sa nehrá veľa muziky. Ak je investorom niekto, kto postavil alebo zrekonštruoval takýto domov v záujme svojho kšeftu pre niekoho úplne iného, tak je v každom prípade potrebné držať palce tomu niekomu úplne inému, aby si domov dobre poistil proti požiaru. Ak je investorom sám bývajúci, ktorý túži po teple domova, tak sa ho skôr či neskôr dočká a nemusí to byť vôbec teplo z rodinného krbu. 

Etapa 2 – spokojné užívanie domova

Táto etapa môže mať ľubovoľne dlhé alebo aj ľubovoľne krátke trvanie v prípade, že náš domov má „kvalitu“ akú sme spomínali v Etape 1. Samozrejme, že k skráteniu etapy spokojného užívania domova môžeme prispieť aj sami. Uvediem dva typické príklady:

1. Schodiská obytného domu zásadne skrášľujeme mohutnou kvetinovou výzdobou, vyrezávanými poličkami na topánky a podobným najlepšie horľavými vecami, aby sme v prípade požiaru uľahčili pohyb ľudí pri evakuácii a zásahu hasičov. Je to veľmi účinný spôsob najmä v prípade, ak je schodisko jedinou únikovou cestou, pretože evakuácia cez okná a balkóny je znemožnená napr. horiacim zatepľovacím systémom, ktorý sme pomerne lacno realizovali a tešili sa, ako nám bude teplo. A skutočne teplo v tomto prípade je.

2. V pivniciach zásadne skladujeme len veci, ktoré doma nepotrebujeme ako sú napr. sudy s naftou od suseda Tiráka alebo nábytok, postele a matrace najlepšie z horľavých materiálov (drevo, molitan, plastové záhradné nábytky, atď). Efekt to ale má len vtedy, keď tak robia všetci obyvatelia vchodu a spôsobom, ktorý zaručí, že dym s prípadného požiaru sa bude šíriť len určeným smerom, najlepšie priamo do spomínanej únikovej cesty (schodiska) alebo do inštalačných stúpačiek, ktoré ho zaručene odvedú priamo do jednotlivých bytov. Môže sa však stať, že v niektorom z bytov je z nepochopiteľných dôvodov šachta so stúpačkami v podlahe a strope bytu tak požiarne utesnená, že oheň a dym nemá šancu pokračovať do poschodí nad týmto bytom. To skutočne z pohľadu úrovne susedského spolunažívania nepotrebuje komentár.

Etapa 3 – hasenie, únik pred požiarom a čo so škodami

Táto etapa môže mať vlastné špecifiká, medzi ktoré patria napríklad chýbajúce alebo nekompletné prostriedky na prvotné hasenie napr. hydranty bez hadíc alebo uzamknuté hydranty (aby nezmizli hadice), ktoré aj tak málokto vie použiť. Neodmysliteľnou súčasťou môže byť organizovaný chaos pri evakuácii aj vďaka už spomínaným podporným opatreniam na úspešnú evakuáciu cez skrášlené schodiská. Dokončením celého úspešného procesu likvidácie požiaru zo strany zasahujúcich hasičov často býva aj dokonalé vyčistenie zariadenia všetkých bytov, ktorých sa požiar ani nedotkol, tisícami litrov životodarnej vody.

Čo by to bola ale za mimoriadna udalosť, keby pri tom chýbali všade prítomné bulvárne médiá a „objektívne, odborne a nezaujato“ neinformovali o tom, že príčiny požiaru sa vyšetrujú, budú vyšetrovať a možno sa aj vyšetria. Najpozitívnejším momentom reportáže je však vždy vyzdvihnutie profesionálnej práce hasičov, hrdinstvo obyvateľov, ktorí síce zutekali bez poskytnutia pomoci ale prežili a nakoniec nádej, že sa možno nájde niekto, kto odškodní prípadne pomôže tým, ktorí už nemajú spomínaný domov a „možno“ alebo naozaj za nič nemôžu.

Etapa 4

Už vieme čo máme robiť? Ak nie, pokračovať môžeme v budúcom príspevku.