Konsolidácia verejných financií má pokračovať podľa plánu
BRATISLAVA 22. marca (WEBNOVINY) – Konsolidácia verejných financií na Slovensku by mala pokračovať aj v nasledujúcich rokoch tak, aby sa naplnil strednodobý rozpočtový cieľ v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Dosiahnutie tejto hodnoty by totiž umožnilo vytvoriť podmienky pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, čo by prispievalo k makroekonomickej stabilite slovenskej ekonomiky.
Konštatuje to vláda vo svojom tohtoročnom Národnom programe reforiem, ktorý po schválení odošle na posúdenie do Bruselu. Momentálne sa dokument nachádza v pripomienkovom konaní.
Takýto signál sa slovenský kabinet chystá vyslať do Bruselu napriek tomu, že v posledných týždňoch sa stále častejšie začína špekulovať o zmäkčovaní rozpočtových pravidiel pre niektoré krajiny eurozóny. Hovorí sa predovšetkým o Francúzsku, ktorému sa zrejme nepodarí stlačiť tohtoročný deficit pod plánované 3 % výkonu ekonomiky.
Premiér Robert Fico sa viackrát vyjadril, že akékoľvek ústupky v tohtoročných rozpočtových cieľoch pre niektoré krajiny únie v tomto roku nepodporí. Zároveň však dodal, že je ochotný so svojimi kolegami v Bruseli diskutovať o prípadnom spomalení konsolidácie v nasledujúcich rokoch, aby sa podporil hospodársky rast. Pravidlá by však podľa neho museli byť rovnaké pre všetky krajiny bez výnimiek.
Za kľúčovú úlohu z krátkodobého hľadiska tak slovenská vláda označila zníženie deficitu verejných financií v roku 2013 pod 3 % HDP.
„Splnenie tejto úlohy v oblasti konsolidácie verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska. Vláda SR sa zameriava na také opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu verejných financií budú čo najmenej pôsobiť na spomalenie ekonomickej aktivity a hospodárskeho rastu Slovenska a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti,“ konštatuje sa v programe reforiem.
Kabinet pritom tvrdí, že jeho snahou je minimalizovať dopady konsolidácie na hospodárstvo preferovaním produktívnych výdavkov v štátnom rozpočte. Dôkazom toho má byť aj skutočnosť, že na rozvoj infraštruktúry je alokovaná pre rok 2013 najvyššia suma v histórii, avšak najmä vďaka zdrojom z Európskej únie.
