Poistné právo po 20 rokoch

Nie som právnik, preto nasledujúce názory berte ako pohľad poisťováka a manažéra, ktorý sa každý deň konfrontuje s nedostatkami nášho poistného práva, ide skôr o postrehy z praxe ako odborný právny rozbor.

Naša história nás dobieha. V roku 1989 sme sa oslobodili od komunistov, aj keď zrejme len naoko. Potom, čo sme sa odtrhli od Čechov, podľa mňa nie sme schopní spravovať svoju krajinu na úrovni vyspelých štátov. Chýba nám zdravý rozum a elementárny zmysel pre poriadok, okrem toho tu chýbajú odborníci, resp. ak tu niektorí zostali (väčšina elity národa je už dávno v zahraničí), tak ich nikto nepočúva, vládne akési podprahové vnímanie sveta.

Čudné pomery sa vyskytujú vo všetkých oblastiach fungovania ekonomiky a spoločnosti, sú aj v poisťovníctve. Európske smernice nám na jednej strane prikazujú prijímať štandardné zákony, na druhej strane, čo si budeme navrávať – sme na Slovensku a všetko, čo vo svete dobre funguje, sa snažíme „vylepšiť“, v skutočnosti to však zamotáme tak, že vznikajú neprirodzené pomery. 

Ako prvý príklad by som uviedol už 20 rokov pretriasaný a stále neexistujúci Zákon o poistnej zmluve. Pravidlá, ktoré hovoria o vzniku, fungovaní a zániku poistenia, poistných druhoch a ďalších podmienkach, za ktorých majú fungovať poistné vzťahy, sú u nás stále len zostručnenou kapitolou v Občianskom zákonníku z roku 1964, samozrejme veľakrát po revolúcii novelizovanom.

Pri porovnaní s pomermi v Českej republike, kde bol Zákon o poistnej zmluve schválený koncom roka 2003, vyšiel v roku 2004 a obsahuje 30 strán detailných definícií a pravidiel, sú naše pravidlá nedostatočné a často spôsobujú poistencom neistotu, spotrebitelia sú v poistnom vzťahu v nevýhodnejšom postavení ako by si zaslúžili. Možno je to zámer, možno zlomyseľnosť kompetentných.

Napríklad premlčacia doba práva na poistné plnenie zo životného poistenia je u nás 4 roky, v Českej republike až 11 rokov. Predstavte si, že umrie živiteľ rodiny a pozostalí nevedia nájsť poistku alebo na ňu jednoducho zabudli alebo o nej nevedeli. Odrazu ju nájdu po šiestich rokoch, na Slovensku sú ich nároky dávno premlčané, v ČR majú ešte veľa rokov času na uplatnenie svojho práva.

Uzavretie poistnej zmluvy na diaľku v českom Zákone o poistnej zmluve je zakotvené, na Slovensku sa s ním nepočíta, jednoducho v Občianskom zákonníku nie je ani zmienka o poistení cez internet alebo telefonicky. Pri vytváraní projektov internetového predaja musíme podmienky zostavovať zložitým spôsobom, opierajúc sa o viaceré zákony, ktoré nemajú priamy súvis s poistným právom.

Predstavte si, že sa stane poistná udalosť, v ČR môže poisťovňa aj klient vypovedať poistnú zmluvu do 3 mesiacov od nahlásenia škody, na Slovensku toto zákon neumožňuje, také právo vzniká len na základe poistných podmienok, ak to poisťovňa do nich napísala. Rovnako po uzavretí poistnej zmluvy môže v ČR niektorá zmluvná strana podať výpoveď poistnej zmluvy do 2 mesiacov, na Slovensku toto právo zo zákona neexistuje, i keď sa môže v poistných podmienkach dohodnúť.

Keby sme mali Zákon o poistnej zmluve, mohli by sme jasne a jednotne stanoviť pravidlá pre skupinové poistenie, viacnásobné poistenie, podpoistenie, nadpoistenie, spolupoistenie – z hľadiska nášho práva ide o neznáme pojmy. Mohli by byť detailnejšie stanovené pravidlá v poistných vzťahoch na úrovni súčasných všeobecných poistných podmienok, čím by nedochádzalo k svojvoľným odchýlkam a zbytočným nedorozumeniam.

Zatiaľ, čo v otázkach poistných vzťahov medzi klientom a poisťovňou mnohé jednotné pravidlá na úrovni zákona chýbajú, v oblasti sprostredkovania poistenia je pravidiel príliš veľa, dovolím si tvrdiť, že vládne totálny chaos.

Od roku 2005 sa začal proces implementácie pravidiel európskej smernice pre sprostredkovanie poistenia, keď vznikol zákon, čo okrem iného spôsobil vyhynutie živočíšneho druhu „poisťovací maklér“. Agent zastupuje poisťovňu, je platený províziou od poisťovne a maklér zastupuje klienta, pričom jeden subjekt nesmie mať na Slovensku licenciu agenta aj makléra, v Českej republike a v iných štátoch EU môže. Agentský typ sprostredkovania poistenia je vhodný viac v prípade predaja menších poistných zmlúv, napr. životného poistenia, úrazového poistenia, poistenia motorových vozidiel – PZP a havarijné poistenie, cestovné poistenie, poistenie domácnosti a podobne. Maklér zastupuje klienta, čiže je na opačnej strane barikády, pričom jeho činnosť je vhodná v prípade poistenia podnikateľov a priemyslu, kedy oceňuje riziko a vyberá poistné riešenie pre klienta spomedzi viacerých poisťovní na trhu.

Keby sa niektorý sprostredkovateľ so slovenskou licenciou rozhodol, že bude maklér, musel by aj pri malom obchode – cestovnom poistení za 1 € žiadať klienta o províziu. Preto sú všetci agentami, ale tvária sa ako makléri a nechávajú si vystavovať plné moci od klienta a uzatvárajú zmluvy s klientom napriek tomu, že majú zmluvu s poisťovňou, pričom kompetentní to tolerujú a klientom to nevadí, pretože tomu nerozumejú alebo nechcú rozumieť. Dokonca aj štátne inštitúcie uzatvárajú zmluvy o sprostredkovaní s finančnými agentami, ktorí zastupujú poisťovňu. Pritom ide o flagrantné porušovanie zákona a základnej logiky celého biznisu. Keď zastupujem poisťovňu, nemôžem zastupovať klienta. Predstavte si, že by advokát zastupoval obidve strany sporu na súde. Páčilo by sa vám to? Prosto Kocúrkovo nakvadrát.

Niektorí sprostredkovatelia sa kvôli tomu vysťahovali do zahraničia, aby sa vrátili ako zahraniční sprostredkovatelia s licenciou v inom členskom štáte EU len preto, že chceli poskytovať plnohodnotné služby svojím klientom. Vo všetkých členských štátoch EU sú pritom podmienky normálne, len na Slovensku sú iné. Tí, čo poisťujú tzv. veľké riziká s licenciou agenta, si najímajú právnikov na to, aby im pomohli obísť zákon tým, že ich klient splnomocňuje na činnosti, čo zdanlivo nesúvisia so sprostredkovaním poistenia, len aby poisťovňa videla nejaký papier, na základe ktorého má vyplatiť agentovi províziu. 

Od roku 2005 sme zažili niekoľko novelizácií zákona o sprostredkovaní a pre istotu od roku 2010 platí aj nový zákon, ktorý už tiež stihli novelizovať, pričom spravidla každá zmena zákona bola horšia ako predchádzajúci stav. Do už predtým existujúceho chaosu vniesli ešte väčší tým, že rozšírili sprostredkovanie poistenia o ďalšie sektory finančného sprostredkovania a premenovali poisťovacieho agenta na finančného agenta a poisťovacieho makléra zmenili na finančného poradcu. Tým vznikajú bizarné kombinácie možností.

Napr. finančný poradca (maklér) v sektore vyberania vkladov poradí klientovi uzavretie stavebného sporenia v konkrétnej stavebnej sporiteľni, pričom sám mu zmluvu uzavrieť nesmie, musí zavolať agenta zo stavebnej sporiteľne, pričom klient normálne zaplatí poplatok za uzavretie stavebného sporenia, zakalkulovaný v produkte, ale finančnému poradcovi (maklérovi) naviac zaplatí províziu podľa dohody, pretože on predsa nepracuje zadarmo. V tomto prípade ide o typický retailový produkt, ale vďaka zákonu klient zaplatí províziu dvakrát.

Finančný sprostredkovateľ má okrem iných aj tzv. informačné povinnosti, ktoré sú v zákone spomínané na takmer 3 stranách. Ide o naozaj náročný text, ktorému len málokto porozumie. Za všetky povinnosti by som spomenul, že máme "poskytnúť informácie o právnych následkoch uzavretia zmluvy o poskytnutí finančnej služby a o spôsoboch a systéme ochrany pred zlyhaním finančnej inštitúcie". Neuveriteľné! Utvorte si názor každý sám.

V poslednej novelizácii sme napríklad zakázali zahraničným sprostredkovateľom registrovať v Národnej banke Slovenska podriadených agentov, čo je zjavná diskriminácia. Ako keby sme továrni na výrobu automobilov KIA MOTORS, postavenej pri Žiline, jedného dňa zákonom zakázali zamestnávať ľudí.

Pochopíte to? Ja nie a je pre mňa záhadou, kto to vymýšľa. Nech sa prihlási a diskutuje.