Zelená karta PZP

Medzinárodná automobilová poisťovacia karta – zelená karta je potvrdenie o uzavretí PZP zodpovednosti vozidla na zelenom papieri a v medzinárodne dohodnutom formáte. Vodič motorového vozidla sa preukazuje zelenou kartou pri cestnej kontrole v zahraničí, čiže mimo územia Slovenskej republiky, presnejšie v krajinách, ktoré sú členmi Systému zelenej karty. Ide o tieto štáty:

V krajinách Európskej únie platí súčasne dohoda, podľa ktorej polícia pri cestnej kontrole považuje za poistené každé vozidlo, ktoré má evidenčné číslo (štátnu poznávaciu značku) s označením príslušnej členskej krajiny, v našom prípade SK. Odporúčame však zelenú kartu pri ceste do zahraničia mať vždy pri sebe, alebo ešte lepšie, mať ju uloženú stále vo vozidle.

Systém zelenej karty

Systém medzinárodnej automobilovej poisťovacej karty – systém zelenej karty je dohoda medzi viacerými štátmi na úrovni odborných poisťovacích organizácií, ktorá rieši odškodnenia po dopravných nehodách, keď škody na zdraví alebo majetku  boli spôsobené motoristami  s bydliskom alebo sídlom (v prípade právnických osôb) v inom štáte ako je štát bydliska alebo sídla poškodeného. Rozšírenie poistného krytia na územie viacerých štátov je výhodné a praktické pre motoristov, pretože si nemusia vybavovať  hraničné poistenie v každom štáte, ktorý navštívia.

Vo svete existuje niekoľko systémov povinného poistenia zodpovednosti motorových vozidiel, založených na regionálnom princípe. Prvý z nich bol systém zelenej karty založený v roku 1949 v Európe, neskôr nasledovali ďalšie regióny. Systém zelenej karty koordinuje Rada kancelárií (CoBx), ktorá sa stará o Systém medzinárodnej automobilovej poisťovacej karty (Systém zelenej karty) v Európe a okolitých štátov, kde sú vydávané potvrdenia, známe pod názvom Zelená karta. V roku 1949 bol systém zavedený v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN, v neskoršej fáze sa na projekte podieľajú Európske spoločenstvá (EÚ) a Európske združenie voľného obchodu (EFTA), medzi ktorými sa postupne prehlbovali vzťahy a vyvinula sa z nich Európska únia.  V roku 2006 bol sekretariát Rady kancelárií premiestnený z Londýna do Bruselu.

V každom členskom štáte Systému zelenej karty si poisťovacie spoločnosti vytvorili vlastnú Kanceláriu zelenej karty, jej existenciu schválila vláda príslušnej krajiny a jej činnosť v Systéme zelenej karty je vykonávaná na základe právnych predpisov v danej krajine, ktorá je účastníkom systému. Každá Kancelária zelenej karty má dve základné funkcie:

1. Ako "Kancelária krajiny nehody", je zodpovedná v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti motorového vozidla za vybavenie a likvidáciu poistných udalostí – škôd vzniknutých pri nehodách, spôsobených zahraničnými motoristami.
2. Ako "Zabezpečovacia kancelária" ručí za potvrdenia o poistení motorových vozidiel – zelené karty, ktoré vydávajú členské poisťovne svojim poistníkom.

Cieľom Systému zelenej karty je v prvom rade vytvorenie celoeurópskeho systému. Tento systém v súčasnosti združuje väčšinu, ale nie všetky európske krajiny, a niektorých susedov, väčšinou štátov okolo Stredozemného mora. Dlhodobým zámerom CoBx je spojiť systémom zelených kariet všetky krajiny na západ od Uralu a Kaspického mora a všetky krajiny okolo Stredozemného mora, ale z tohto pravidla tvoria výnimku Irán a Irak, ktoré nepatria do tejto oblasti.