Náhoda si nevyberá

V poslednom roku ako by sa s kalamitami vrece roztrhlo. Počet poistných udalostí, ktorými ľudia alarmujú poisťovne, neustále stúpa. Kým sa zahryzneme do tejto zložitej témy, skúsme si najskôr vysvetliť, čo to poistná udalosť je. Jednoducho povedané, poistná udalosť je škoda, o ktorej nevieme, či sa stane, a ani nevieme, kedy sa stane. To znamená, že poistná udalosť musí mať náhodnú povahu.

Mnohí z vás pravdepodobne majú uzatvorené poistenie domu alebo domácnosti, iní sa možno chystáte do niečoho takého pustiť. Obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sú povodne na Slovensku najväčšie, a za posledných 20 rokov, patrí rozhodnutie poistiť sa medzi prioritné. Najviac postihnutými oblasťami ostávajú stále východ a časť západného Slovenska, predovšetkým okolie Košíc, Prešova a Nitry.

Ďalšia povodňová vráska

Akonáhle sa rozhodnete chrániť seba a svoj majetok príslušnou poistnou zmluvou, teda poistiť si nehnuteľnosť alebo domácnosť, v každom z týchto dvoch variantov máte možnosť pripoistiť sa proti povodni a záplave. Mám však pocit, že Slováci si neprestali uťahovať opasky ani v otázke kvalitnej zábezpeky pre svoju budúcnosť. Na poistnom stále šetríme. Mnohí Slováci sa poisťujú nedostatočne, alebo si povedia, že im stačí len základný balík. Keď však príde na lámanie chleba, mnohí sa spamätajú, až keď im voda vyplaví majetok.

Povodne, ktoré nás potrápili v roku 2010, spôsobili škody za takmer 700 miliónov eur. Zaujímavé je, že poistený proti nim bol len každý siedmy poškodený. Klient by si mal dobre všímať, čo si poisťuje. Osobitne sa poisťuje nehnuteľný a zvlášť hnuteľný majetok, čím myslíme všetok nábytok, svietidlá, domáce spotrebiče, cennosti, šatstvo, obuv a ostatné veci osobnej potreby a zariadenie domácnosti.

Mnohé poisťovne sa v prípade pripoistenia povodne riadia povodňovými mapami. Avšak takéto mapy, ktoré by prehľadne poukazovali na riziká ohrozenia povodňami na Slovensku, pre verejnosť žiaľ neexistujú. Povodňové mapy pre Slovenskú republiku sú ešte len v plienkach. Štát ich pripravuje na základe opatrení a predpisov k novému zákonu o ochrane pred povodňami. Takže nový zákon aj mapy nám budú k dispozícií najneskôr koncom roka 2013. Mnohé z poisťovní, podobne ako tie zahraničné, si dočasne vytvorilo vlastné mapy. Držia sa však pravidla, že oblasti najviac ohrozené, jednoducho ani nepoistia. Doteraz najviac rizikové toky na Slovensku z hľadiska záplav sú na západnom Slovensku rieka Nitra a jej povodia, Váh, Hron a rieka Ipeľ. Východné Slovensko vie zasa najviac potrápiť povodie Laborca, Ondavy a Tople.

Čo sa našich českých susedov týka, tí sú aj v oblasti poisťovníctva o krok pred nami. Prepracované povodňové mapy celej Českej republiky kvalitne spĺňajú svoju funkciu. Český štát vytvoril inteligentné riešenie k poskytovaniu povodňového pripoistenia. Krajinu jednoducho rozdelili na tri povodňové zóny A, B, C podľa rizika výskytu povodne. Po zadaní adresy nehnuteľnosti do počítača vám systém pridelí rizikovú zónu, napr. podľa vzdialenosti od rieky Vltavy, alebo aj podľa výškového naklonenia ulice, niekedy je dokonca jedna ulica rozdelená do dvoch rizikových zón.

Na Slovensku niektoré poisťovne kvôli povodniam berú do úvahy faktory ako je vzdialenosť od vodného toku, alebo výskyt povodne v minulých rokoch v tej istej oblasti. Aby Vás poisťovňa proti záplavám poistila, na výpočtoch uznania poistného krytia proti povodniam si nechá pekne záležať. Najväčší šťastlivci sú tí, ktorých nehnuteľnosť sa nachádza v oblasti, kde minimálne 10 rokov nenastala žiadna povodeň. Inak nás takýto poistný „balíček“ môže vyjsť aj o niekoľko desiatok eur drahšie.

Mokré predpovede pre našu budúcnosť

Záplavám by sme nemali prikladať ľahkú váhu. Slovenský hydrometeorologický ústav predpokladá, že povodne, na ktorých cyklus opakovania sme boli „zvyknutí“ každých 50 rokov, sa budú objavovať už každých 25 rokov. Intenzívnymi a prudkými dažďami môžu byť postihnuté aj oblasti, kde by ste žiadne povodne nepredpokladali. Na základe vývojových trendov v poisťovníctve na katedre poisťovníctva Ekonomickej univerzity v Bratislave, krupobitia a prudké dažde zanechajú svoju daň aj v susedných štátoch, ako napríklad v Nemecku, kde sa predpokladá, že do roku 2040, vzrastú silné dažde o 25 %, a do roku 2070 až o rizikových 60 %.

V dôsledku opakujúcich sa prírodných katastrof až 96 % všetkých úmrtí obyvateľov spôsobených počasím, pripadá na rozvojové krajiny. Na základe tvrdení konferencie o klimatických zmenách v Nemecku sa odhaduje, že v roku 2025 bude viac ako polovica obyvateľov rozvojových krajín ohrozená záplavami. V krajinách ako je Bangladéš, neexistuje žiadne poistenie proti živelným katastrofám.

Kto to zaplatí?

Zatopený majetok nemusí mať na starosti len poisťovňa. Tento mokrý problém siaha až k stoličkám vládnych kruhov. Ťažká úloha a možno ešte ťažšia odpoveď. Je pravda, že táto nevyriešená otázka leží na stole vodohospodárskych spoločností, ktoré sa ako tak snažia vybudovať vodné nádrže. Za posledných 50 rokov sa im podarilo vybudovať nádrže s kapacitou 2,8 miliárd metrov kubických. Naša „slovenská strecha Európy“ by podľa meteorológov mala zachytávať čo najviac vody. Snaha vodárov je však stále v ich vlastnej réžií a kompetencii dlhodobého riešenia problému povodní na Slovensku, častokrát plynúca z vlastného vrecka.

Pomocná ruka štátu

Ako pomôže postihnutým povodňami štát? Pýtam sa, nie je táto trúfalá spolupráca obcí a krajov ležiaca ako čierno na bielom na stole ministerstiev, len krycím manévrom reálnej pomoci pri záplavách? Tam, kde vlastné peňaženky vodárov nesiahajú, prichádza pomoc od štátu. Avšak „ukrojený koláč“ zo štátneho rozpočtu musíme aj tak „dopiecť späť“ z vlastného. Na základe správy o priebehu a následkoch povodní v apríli v roku 2006 uhradili obce zo svojho ukrojeného rozpočtu 50 % škôd na miestnych komunikáciach, kanalizáciach, a vodovodoch, čo v tom čase predstavovalo viac ako 68 miliónov Sk. Samosprávne kraje si takisto načreli do vrecák a uhradili 50 % škôd na cestách 2. a 3. triedy a na školských zariadeniach, celkovo vyše 98 miliónov korún. Všetky možné správy a pekné čísla dlhodobý hlad po kvalitnej povodňovej zábezpeke Slovákov neutíšili. Problémy s povodňami sa sporadicky opakujú každé štyri roky. Peniaze vtlačené do záchranných balíčkov bohužiaľ nezabezpečujú dlhodobé protipovodňové riešenie.

Nešťastie chodí po ľuďoch, politici po záplavách

Vraví sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. S veľkou škodlivou vodou sa na povrch vždy vyplavia aj naši páni politici s vyhrnutými rukávmi. Z výroku, že sa objavujú skoro všade tam, kde sa vyleje voda, sa už pomaly stáva krutý vtip. Komu pomáhajú, sebe či občanom? Presvedčiť nás, že vysypávať vlastné vrecká nezodpovedným gréckym politikom je správne, sa im doposiaľ nepodarilo. Na riešenie vlastných katastrof zíva poloprázdny rozpočet. Riešenia, s ktorými nás prekvapujú politici, sú častokrát nelogické.

Je naozaj výhodnejšie vrážať peniaze do odstraňovania povodňových škôd ako do prevencie, hoci by náklady na prevenciu mohli byť nižšie ako náklady na odstránenie škody? Inteligentné riešenia sa priam ponúkajú aj v oblasti odstraňovania škôd. Koľko by štát mohol ušetriť, keby na tieto práce najal napríklad ľudí s nižším vzdelaním, alebo dlhodobo nezamestnaných? Na politický, šovinistický blahobyt tak doplácame my, obyčajní ľudia. Leží teda zodpovednosť a celková kompetencia na každom z nás? Takže ak dobre rátame, my obyčajní ľudia, ktorí poctivo pracujeme, platíme dane a odvody, „dopekáme“ chýbajúce kúsky štátneho koláča, ktorý nám aj tak nechutí. Celý život človek drie, aby si mohol dovoliť nejaký ten pekný domček. Potom a drinou si zabezpečuje šťastný domov a pocit bezpečia. Zrazu sa dovalí veľká voda a všetko mu zoberie. Celý život poctivo drel, poistku nemal. Luxus? Nie. Realita.

Kompetentnými aj naďalej slovenskí občania?

Zodpovednosť je v konečnom dôsledku na nás samých. Sami si z vlastnej iniciatívy staviame hrádze, pieskujeme, pomáhame si navzájom a robíme všetko pre to, aby boli škody na našom majetku čo najmenšie. Nechceme už zažiť to vodné peklo pri pohľade z okna domu. Kompetentnosť? Pri tomto slove nejedného z vás zamrazí. Má sa skutočne o mňa postarať štát? Ten by si mal v prvom rade riešiť vlastné problémy. Iniciatíva spočívajúca v dlhodobom majetkovom bezpečí je na našich pleciach. V majetkovom poistení si pripoisťujeme povodeň, staviame si domy na bezpečných miestach a kvalitne si ich zabezpečujeme. Má význam poisťovať si vlastný majetok aj tam, kde si myslíme, že sme natoľko v bezpečí, že peniaze vložené do poistky by sme vedeli „zúročiť“ aj inde? Situácia na Slovensku, tak ako ju vnímame dnes, môže byť o 10 rokov rizikovejšia, čo by znamenalo, že nárast klimatických zmien spôsobí, že v budúcnosti si ich nebudeme môcť poistiť. Náhoda si nevyberá.