Pri investovaní by sme sa mali cítiť komfortne
Slováci a Slovenky stále málo investujú a investície sú pre mnohých zatiaľ španielska dedina. Porozprávali sme sa s odborníkom na investovanie Tomášom Vrankom. V rozhovore sa dozviete:
- Je investovanie len pre bohatých?
- Koľko by sme mali investovať?
- Je potrebné sa v oblasti investícií vzdelávať?
- Do čoho Slováci a Slovenky investujú?
- Je dobrá investícia do vlastného bývania?
- Je zlato vôbec investícia?
- Pozor na kryptomeny!
- Ako začať investovať?
- Môžem sa stať rentierom?
- Niečo o zdaňovaní investícií.
Tomáš Vranka pracuje v spoločnosti XTB už vyše 8 rokov. Začal na juniorskej pozícii, momentálne je Team Leaderom slovenskej pobočky, na ktorej sa, okrem iného, venuje aj tvorbe vzdelávacích materiálov či komunikácii s médiami a klientmi. Vo voľnom čase rád chodí po horách a venuje sa rodine.
Veľká časť ľudí u nás žije „z ruky do úst“, častokrát podľa Murphyho pravidla náklady domácnosti rastú pravidelne tak, aby vyrovnali príjmy. Prečo by mal človek investovať, keď ho to ani rodičia, ani škola neučili? Nie je investovanie náhodou len pre úzku skupinu bohatých ľudí?
Práve to, že na Slovensku nie je finančná gramotnosť príliš vysoká a o tejto téme sa v mnohých domácnostiach vôbec nehovorí, je dôvodom, prečo by sa mal o ňu človek zaujímať sám vo svojom vlastnom záujme. Vo vyspelých západných ekonomikách investuje veľké množstvo domácností, u nás je to žiaľ veľmi málo. A práve to, že v dnešnej dobe je investovanie dostupné prakticky pre každého a stačí na to pár desiatok EUR mesačne je dôvod, prečo by sa o neho ľudia mali začať zaujímať, najlepšie čím skôr. Demografia totiž nehrá v náš prospech a spoliehať sa iba na štát je teda čoraz horším nápadom. Samozrejme si uvedomujem, že mnoho domácností naozaj nemá prostriedky nazvyš a investovanie do úvahy nepripadá. Aj vo svojom okolí mám však ľudí, o ktorých viem, že nemajú problém minúť stovky eur mesačne na zábavu, reštaurácie a podobne a práve toto je napríklad skupina, ktorá by sa nad investovaním mala zamýšľať. Investovanie je v podstate odsúvanie aktuálneho úžitku (jedlo, pitie, dovolenky) do budúcna, čo nie je vždy príjemné, reálne ale môže človeku investovanie pomôcť žiť neskôr oveľa lepšie, prípade odísť do dôchodku výrazne skôr, ale mať k dispozícii viac peňazí.
Čo sa týka toho, že investovanie je určené len pre úzku skupinu ľudí, tak by ste mali pravdu možno pred desiatimi rokmi. Dnes ale konkurencia na trhu brokerov spôsobila, že sa dá investovať doslova od pár desiatok eur mesačne, osobne však vidím ako ideálnu práve situáciu, kedy si človek dokáže odložiť aspoň 100 EUR mesačne. Takáto čiastka dokáže totiž za pár desiatok rokov vygenerovať naozaj pekné zisky. Uvediem príklad: momentálne sú jedným z najobľúbenejších inštrumentov ETF fondy. Ide o akýsi kôš akcií firiem a najobľúbenejšie sú práve indexové ETF. V americkom akciovom indexe S&P 500 sa nachádza 500 najväčších amerických spoločností. Ak by mal napríklad Apple v tomto indexe podiel 2 % a Coca-Cola 1 %, tak nákupom takéhoto ETF nakúpite akcie Apple za 2 EUR, akcie Coca-Coly za 1 EUR atď. Práve tento nástroj má podľa mňa pre drvivú väčšinu ľudí, ktorých investičný horizont je aspoň 10 rokov, najlepší pomer potenciálneho výnosu/ rizika/ vynaloženého času. Historická výkonnosť tohto indexu je za stovky rokov približne 8 % ročne. Ak by tento výnos platil aj naďalej, čo je pravdepodobné, tak pri pravidelnej mesačnej investícii 100 EUR by mal človek o 30 rokov postupne vložených 36 000 EUR, avšak vďaka zloženému úročeniu by bola celková hodnota účtu 149 000 EUR. To mi príde ako slušné zhodnotenie na to, že človek investuje 100 EUR mesačne. Samozrejme, že do budúcna nikto nevidí, výnosy môžu byť nižšie, alebo vyššie, dlhodobý priemer je však naozaj takýto.
Akú časť zo svojho príjmu by si mal odkladať priemerne zarábajúci občan s čistým príjmom 1000 EUR mesačne?
V prvom rade by som povedal, že treba investovať takú sumu, pri akej sa človek cíti komfortne. Nemá asi zmysel investovať úplne všetky voľné peniaze a nedopriať si počas života nič, z čoho by mal človek radosť. Samozrejme, čím vyššia je investovaná suma, tým vyššie výnosy sa dajú očakávať. V praxi sa stretávame naozaj s rôznymi extrémami, niektorí ľudia naozaj investujú úplne všetko, čo môžu a výdavky na iné, ako nevyhnutné veci, majú naozaj minimálne. Potom sa stretávame aj s dobre zarábajúcimi ľuďmi, ktorí ale investujú relatívne malú časť svojho príjmu, napríklad 100-200 EUR mesačne. Ja osobne si myslím, že by sa mal človek cítiť v prvom rade pri investovaní v pohode, aby ho to nestresovalo, aby to nemal veľmi v hlave. Každý človek je iný, práve preto si netrúfam presne vyjadrovať, o aké % by malo ísť.
Hovorí sa, že človek by mal investovať len vtedy, keď rozumie, do čoho investuje. Akú váhu prikladáte vzdelávaniu v tejto oblasti, dajme tomu, že investor je profesionálne úplne inak zameraný, je napr. lekár, technik alebo hudobník.
Trafili ste klinec po hlavičke, na 100 % s Vami súhlasím. Veľakrát najhoršie dopadnú práve ľudia, ktorí do niečoho dajú peniaze len preto, lebo im to odporučil kolega/ kamarát/ YouTuber a podobne bez toho, aby chápali, o čo vôbec ide. Áno, aj v takýchto prípadoch môže mať človek šťastie a môže zarobiť, rovnako tak ale môže prerobiť. Dnes ale žijeme v úžasnej dobe a človek si dokáže nájsť online množstvo kvalitných zdrojov, ktoré sú zdarma, napríklad aj u nás v XTB na našom YouTube kanále. Určite sa to však líši aktívum od aktíva. Opäť uvediem dva príklady.
Prvým sú opäť ETF fondy, pomocou ktorých investor staví na rast celej ekonomiky. Tu si dovolím tvrdiť, že stačí venovať štúdiu pár hodín, aby človek pochopil, čo ETF sú, ako fungujú, aké sú historické pravdepodobnosti zisku, priemerný výnos a podobne. Je to celkom jednoduchý nástroj a v podstate je podobný indexovým fondom v druhom pilieri len s tým, že človeku ostáva naozaj skoro celý výnos. Ak to preženiem, tak v dlhodobom horizonte človek nákupom ETF nič nepokazí.
Ako druhý príklad uvediem kryptomeny. Pri nich naozaj veľmi silno pochybujem, že ich vedomostne dokáže pokryť niekto za pár hodín štúdia, skôr sa tu budeme baviť o desiatkach alebo stovkách hodín.
Samozrejme všeobecne, nielen pri investovaní, platí, že čím viac času človek niečomu venuje, tým lepší by v tom mal byť. To platí aj pri investovaní. Nejaký všeobecný rozhľad človek získa za pár hodín, samozrejme je však lepšie, ak tých hodín bude viac, aby človek lepšie pochopil nejaký historický kontext, výkonnosť, rizikové faktory a podobne.
Aký typ investície na Slovensku prevláda, ak necháme bokom 2. pilier dôchodkového sporenia, v ktorom je už 1,6 milióna ľudí.
Slováci sú pri investovaní naozaj konzervatívni, väčšina z nás buď neinvestuje vôbec, alebo investuje cez sprostredkovateľa, prípadne drahé bankové fondy. Veľa ľudí investuje aj do nehnuteľností, prípadne do zlata, ale každá táto trieda aktív má svoje výhody a nevýhody. Pri investovaní do akcií či ETF je podľa mňa problém, že ľudia si myslia, že na tento typ investovania potrebujú veľa peňazí, plus sú akcie pre veľa ľudí príliš abstraktné, alebo ich považujú za veľmi rizikové. Na druhej strane je napríklad nehnuteľnosť zhmotnená, dobre predstaviteľná a preto je pre ľudí jednoducho prirodzenejšie, že zvolia práve nejaký pozemok, dom či byt. Pri nich je ale nevýhoda napríklad slabá likvidita, či potreba veľmi vysokej počiatočnej sumy, nejaké priebežné náklady a podobne. Ceny nehnuteľností sú tiež, v historickom kontexte, na rekordných úrovniach, pred časom dokonca už aj NBS vydala výstrahu a pomenovala situáciu ako bublinu, takže samozrejme existuje šanca na výraznú korekciu aj tu. Veľa ľudí tiež určite používa bankové fondy. Ak by som si mal tipnúť, tak práve tieto dve druhy investícií sú na Slovensku najviac rozšírené.
Realitní makléri a hypotekárni poradcovia vravia, že Slováci sú najbohatší na svete, pretože každý si chce obstarať vlastný dom alebo byt. Pomerne veľký počet ľudí býva vo vlastnom, na druhej strane sú zadĺžení na dlhé roky. Je dobré investovať do vlastného bývania?
Túžba vlastniť nehnuteľnosť u nás vychádza z historického kontextu. Ľudia na Slovensku nehnuteľnosti odjakživa vlastnili, ľudia sa u nás vo veľkom nikdy nesťahovali za prácou ako na západe, skôr teda prácu prispôsobovali tomu, kde bývajú. Ďalší dôvod je podľa mňa ten, že v západných krajinách, aj keď človek nemá vlastné bývanie, tak sa o neho štát na dôchodku postará, respektíve má také príjmy, aby si pomocou nich dokázal pokryť náklady na bývanie, čo je u nás pre väčšinu ľudí nereálne. To, či je dobré investovať do vlastného bývania je vecou pohľadu. Niekto by Vám povedal, že bývať v podnájme a platiť peniaze niekomu inému je nezmysel. Niekto by zase argumentoval, že je nezmysel zaviazať sa pomocou hypotéky na 30 a viac rokov pri neurčitosti toho, aké budú úrokové sadzby. Spätne sa udalosti hodnotia dobre, teraz je napríklad jasné, že kto kúpil nehnuteľnosť 10 rokov dozadu, tak išlo o dobrý krok. Rovnako tak tiež mohla ekonomika a ceny nehnuteľností stagnovať, prípadne klesať.
Oplatí sa investovať do zlata?
Zlato je stále mnohými považované za najlepšiu investíciu. Zlato je ale skôr uchovávateľom hodnoty, neprodukuje žiadnu dividendu ani cashflow, takže v dlhodobom horizonte skôr chráni peniaze pred infláciou, keďže ho ľudia takto berú, ale nejako výrazne jeho reálna hodnota nerastie. Inak povedané, za uncu zlata si dnes človek nekúpi o moc viac, ako za uncu zlata 100 rokov dozadu. Za posledné stovky rokov je reálny výnos (očistený o infláciu) približne 0,5 % ročne. To znamená, že ak by tento vzorec pokračoval aj do budúcna, tak ak by ste dnes investovali 1000 EUR do zlata, tak o 30 rokov budete reálna hodnota investície zhruba 1160 EUR. Pri akciách sa však historický výnos pohybuje okolo 8 %, takže ak aplikujeme historické čísla a 30 ročný horizont tu, tak z 1000 EUR budete mať zhruba 11 000 EUR, čo je dosť zásadný rozdiel. Zlato má však aj svoje výhody, v porovnaní s akciami je jeho cena menej rozkolísaná a práve počas období, kedy sú vo svete problémy (krízy, recesie, vojny), si zlato zvykne hodnotu držať, alebo dokonca rásť. Do investičného portfóliu teda môže zlato priniesť faktor „pohody“ a investovanie by malo byť hlavne komfortné. Ak zlato investorovi pomôže psychicky prekonať stratové roky, tak je určite vhodné zvážiť jeho pridanie do portfólia.
Mnoho mladých ľudí je očarených kryptomenami. Čo by ste im poradili?
Kryptomeny sú naozaj asi najväčším investičným fenoménom poslednej dekády. Ich ceny sú veľmi rozkolísané a tým pádom tu platí určite ešte viac, ako pri ostatných aktívach, že človek by mal investovať len toľko, koľko je ochotný stratiť. Druhou radou je, nepustiť sa do nich len kvôli tomu, že to je in, ale danú problematiku si čo možno najlepšie naštudovať – pri kryptomenách je to obzvlášť dôležité. Určite by som ich však automaticky hneď nezatracoval, myslím si, že v rozumnej miere (dajme tomu že jednotky z celkového investičného portfólia%) môžu tvoriť zaujímavý doplnok k bežným investíciám. To, či sa kryptomeny niekedy reálne vo väčšej miere uchytia alebo nie, teraz nevie povedať asi nikto a názor si musí urobiť každý sám. Ak by som mal tieto rady zhrnúť do jednej vety tak moja rada znie byť opatrný, ale krypto určite nezatracovať.
Veľakrát sa stretávame s tým, že ľudia nevedia objektívne posúdiť, či mali šťastie, alebo dosiahli úspech vďaka dobrému posúdeniu situácie a veľmi často ide hlavne o ľudí, ktorí v minulosti dobre nakúpili kryptomeny. Posilnení týmto úspechom ľudia veľakrát preceňujú svoje schopnosti a púšťajú sa často do rizikových vecí, ktoré im však potom už nie vždy vychádzajú. Treba si teda potom dobre uvedomiť, či som mal iba šťastie, alebo nie. Samozrejme existujú aj ľudia, ktorí si šťastie priznajú. Doteraz si pamätám jedného klienta, ktorý obchodoval binárne opcie – v skratke ide o transakciu, ktorú keď už raz zadáte, nemáte možnosť ju ovplyvniť. Tento človek zainvestoval pomocou opcie namiesto 1000 EUR 10 000 EUR (omylom klikol o jednu nulu naviac) a potom niekoľko hodín tŕpol, ako transakcia dopadne. Našťastie v jeho prípade obchod dopadol dobre, pán zarobil 10x viac, ako pôvodne chcel ale chybu a šťastie si priznal. A to je pri investovaní dôležité, vedieť si priznať, kedy mal človek šťastie.
Ak chce človek začať investovať, na koho sa má obrátiť? Na svoju banku, poisťovacieho agenta alebo investičného sprostredkovateľa? Existuje nejaká univerzálna dobrá rada ako na to?
Pri investovaní platí, že čím viac „napriamo“ investor ide, tým by mal byť jeho výnos vyšší, lebo ušetrí na poplatkoch. Opäť však neexistuje univerzálna rada, všetko závisí od skúseností, preferencií a ochoty učiť sa, opäť by som uviedol niekoľko príkladov pri investovaní do akcií, respektíve akciových fondov.
Ak má človek nejaké peniaze a absolútne nepozná možnosti, môže sa opýtať svojho finančného poradcu, prípadne vo svojej banke. Tí mu pravdepodobne odporučia nejaký podielový fond, ktorý z môjho pohľadu ani zďaleka nie je ideálny nástroj, kvôli svojim vysokým poplatkom (priebežný ročný poplatok, poplatok za vstup, výstup atď.) a obmedzeniam. Ak by ale daný človek nerobil s peniazmi vôbec nič, bolo by to ešte horšie, takto zarobí aspoň niečo. Inak povedané, je lepšie mať v čistom výnos napríklad 3-4 % ročne, ako mať peniaze na bežnom účte s výnosom 0 %. Toto je teda ideálna voľba pre ľudí, ktorým sa nechce púšťať do štúdia, avšak s peniazmi chcú robiť aspoň niečo.
Druhou možnosťou je napríklad nejaký správca ETF fondov. Ten namieša portfólio investora podľa toho, za akým účelom ho chce budovať. Ja osobne považujem tento druh investovania za dobrý, avšak treba si uvedomiť, že aj tu si tieto spoločnosti berú relatívne vysoké poplatky, napríklad medzi 1 až 2 % z hodnoty investície ročne. Tu už ale investor musí aspoň orientačne chápať, ako ETF a trhy fungujú, lebo už svojimi krokmi portfólio ovplyvňuje. Tu sa výnos pri čisto akciovom portfóliu v čistom môže pohybovať napríklad okolo 6 % ročne.
Treťou možnosťou je nákup akcií či ETF priamo cez brokera. Brokeri dnes ponúkajú prakticky nulové poplatky, takže celý výnos ostáva investorovi. Nevýhodou je, že v tomto prípade musí investor obetovať niekoľko hodín aby zistil aspoň základné informácie o ETF fondoch. Na strane druhej ale neplatí človek (až na pár centový poplatok) brokerovi ani nikomu inému nič. Tu sa priemerný výnos môže pohybovať okolo 8 % ročne.
Existuje teda viacero možností, na prvý pohlaď nie sú rozdiely nejaké výrazné, v priebehu rokov ale dokážu urobiť obrovský rozdiel. Pozrime sa napríklad na modelovú situáciu – dajme tomu, že jednorazovo človek investuje 10 000 našetrených EUR a potom pravidelne 30 rokov investuje po 100 EUR mesačne. Vo všetkých troch prípadoch budú vklady spolu 46 000 EUR. Jednotlivé výsledky pri výnosoch zo spomínaných troch príkladov (4 % p.a., 6 % p.a. a 8 % p.a.) by v takomto prípade boli:
4 % p.a. = zisk 56 000 EUR
6 % p.a. = zisk 114 000 EUR
8 % p.a. = zisk 212 000 EUR
Opäť teda opakujem, že do budúcnosti síce nikto nevidí, tieto čísla ale človeku dajú nejakú predstavu, aké obrovské rozdiely môže urobiť to, že prekoná svoju pohodlnosť a do investovania sa pustí sám. Vďaka dnešným možnostiam to zvládne naozaj skoro každý.
Predpokladajme, že chce mladý človek bez ekonomického vzdelania investovať do akcií alebo podielových fondov. Na čo si má dať pozor, aby z dlhodobého pohľadu zarobil?
Keď to preženiem tak môžeme povedať, že pri horizonte 20 a viac rokov je veľmi nepravdepodobné, že by pri investovaní cez podielové fondy alebo akcie človek prerobil. Ak sa pozrieme napríklad na americký akciový trh, z ktorého sú k dispozícii najlepšie dáta, tak zistíme, že historicky bolo iba jedno takto dlhé stratové obdobie, ktorým bola veľká hospodárska kríza 100 rokov dozadu. Ak by sme do výnosu započítali dividendy daných spoločností, prípadne by investor investoval pravidelne, tak by sa dokonca aj v takomto prípade do zisku dostal skôr. Bližšie je nám napríklad rok 2008 a veľká finančná kríza, ktorá bola považovaná za najväčší ekonomický problém od hospodárskej krízy. Aj tu však trvalo akciovým trhom iba približne 4 roky, kým sa z miním dostali na nové maximá. Ak by človek kúpil nejaký ETF fond v tomto období aj na najhoršej možnej cene tak by stačilo 4-5 rokov a bol by v zisku, to sa ale bavíme aj tak o najhoršom možnom načasovaní, aké by sa len dalo trafiť. Akciové trhy zostrelil v roku 2020 aj príchod covidu o zhruba 35 %. V tomto prípade stačilo opäť počkať, tentokrát len približne 5 mesiacov, aby sa trhy z miním dostali na nové maximá. Človek nemusí mať teda ekonomické vzdelanie, stačí mu poznať základné princípy a to, ako sa trhy historicky správajú. Potom stačí už len chladná hlava (nepanikáriť a nepredávať pri každom náznaku korekcie), dlhodobý prístup a pravidelnosť.
Za akých okolností sa môže stať človek rentierom, resp. finančne nezávislým. Koľko peňazí musí mať vo svojich investíciách, aby mu generovali dostatočné peniaze na slušný život bez nutnosti pracovať?
Odpoveď bude pre každého iná. Dajme tomu, že ak má človek vlastné bývanie a stačí mu na život napríklad 1 000 EUR mesačne, tak si to vieme jednoducho vypočítať, opäť by som spomenul akciové trhy. Ročne takýto človek teda potrebuje dividendový výnos 12 000 EUR. Ak by sme sa na to pozerali naozaj cez pasívny príjem, tak napríklad v Európe existuje mnoho veľkých firiem, ktorých dividendový výnos je 4 a viac %. Ak si teda investor zostaví portfólio, s ročným dividendovým výnosom 4 %, tak sa to musí rovnať práve tým 12 000 EUR. Na tento konkrétny príklad teda potrebuje zhruba 300 000 EUR portfólio s dividendovým výnosom 4 %, aby mu ročne vygenerovalo 12 000 EUR. V príklade počítam ešte s relatívne konzervatívnymi číslami, akcie firiem okrem dividendového výnosu poskytujú aj kapitálový výnos (samotný rast hodnoty akcie) a dividendy zvyknú firmy z dlhodobého hľadiska tiež zvyšovať. Samozrejme, celkový priemerný výnos akciových trhov je vyššie ako 4 % ročne, takže s vysokou pravdepodobnosťou, ak by človek zvolil budovanie portfólia cez brokera, tak by zarobil ešte o niečo viac, prípadne by na získanie nezávislosti potreboval o niečo menej peňazí.
Kedy sa pri investovaní platia dane a kedy je investor oslobodený od daní.
Slovenská legislatíva je, v porovnaní s tou zahraničnou, v tomto prípade nastavená veľmi dobre. Pri držaní akcií a ETF u nás platí, že po roku držania je investor oslobodený od platenia dane – netýka sa to však napríklad podielových fondov, takže ide o ďalšiu výhodu už aj tak výhodných ETF, prípadne akcií. Len pre porovnanie, už len v susednom Česku je táto lehota až trojročná, čo je stále veľmi slušné, avšak s našim jedným rokom sa to porovnať nedá. Takýto „časový test“ platí napríklad aj pri predaji nehnuteľností, tú ale človek musí vlastniť minimálne 5 rokov, ostatné aktíva (kovy, podielové fondy atď.) takúto možnosť oslobodenia od dane, aspoň pokiaľ viem, nemajú vôbec.
Ďakujem za rozhovor.
