Chystá sa na Slovensku dôchodková reforma?

Na Slovensku sa dlhodobo pripravujú zmeny v dôchodkovom systéme. Vo veľkom rozhovore s odborníčkou Janou Polakovičovou Kolesárovou sa dozviete:

• či dôchodky a odvody sú na Slovensku spravodlivé;
• ako sme na tom v porovnaní s inými štátmi;
• či existuje u nás pracujúca chudoba;
• že stráca význam úloha štátu v dôchodkovom systéme;
• ako napravíme škodlivé zásahy do dôchodkového sporenia v minulosti;
• či platíme dôchodkovým spoločnostiam primerané poplatky;
• ktorý z 3 dôchodkových pilierov bude v budúcnosti rozhodujúci;
• že dôchodkové fondy nám málo zarábajú a ako je to možné zmeniť;
• aká je šanca, že budú zavedené daňové výhody pre dôchodkových sporiteľov.

Ing. Jana Polakovičová Kolesárová, generálna riaditeľka Sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dlhodobo pracuje na zmenách v dôchodkovom systéme, podieľala sa na zavedení 2. piliera a reformách 3. piliera. Má rada prírodu, pohyb a zdravý životný štýl. Je fanúšikom progresívneho rocku.

Ľudia sa sťažujú, že povinné odvody sú vysoké a dôchodky malé. Aké dôchodky dnes dostáva väčšina slovenských dôchodcov?

Výpočet starobného dôchodku v slovenskom priebežnom dôchodkovom systéme (1. pilier) je nastavený tak, aby poistenec, ktorý bol dôchodkovo poistený 40 rokov a dosahoval počas jeho pracovnej kariéry priemerné zárobky, mal dôchodok na úrovni 50 % jeho predchádzajúcich hrubých zárobkov. Znamená to, že dôchodok zo Sociálnej poisťovne je v zásade vo výške 2/3 čistých zárobkov, ktoré poistenec dosahoval počas pracovného života.

Výpočet dôchodku je v zásade zásluhovým, teda výška zárobkov počas pracovnej kariéry sa odzrkadľuje vo výške dôchodku. Je tu však malý háčik. Vzorec výpočtu dôchodku obsahuje nielen prvky zásluhovosti, ale aj prvky solidarity. Čo to znamená? Zjednodušene povedané, poistencom, ktorí žiadajú o priznanie starobného dôchodku a ich priemerný zárobok počas pracovnej kariéry bol podpriemerný, sa pri výpočte dôchodku pridá o niečo viac. Odkiaľ však pochádzajú tieto zdroje? Tieto zdroje na zvýšenie dôchodku pre podpriemerne zarábajúcich sú financované aj od nadpriemerne zarábajúcich žiadateľov o dôchodok. Keďže tých je iba cca 16 %, vzdávajú sa väčšej časti svojho dôchodku v prospech podpriemerne zarábajúcich, ktorých je cca 66 % To je jeden z prvkov solidarity, ktorý sa v našom dôchodkovom systéme uplatňuje. Zvyšných 18 % poistencov žiadajúcich o dôchodok (zárobok na úrovni priemernej mzdy až 1,25 násobku priemernej mzdy) má dôchodok plne zásluhový, odvodený čisto od hrubých zárobkov, čiže nie sú solidárni so žiadnymi inými poistencami a ani s nimi nie je nikto solidárny.

Môžem to uviesť aj na konkrétnych príkladoch:

Príklad č. 1

Martin zarábal takmer celý život minimálnu mzdu a získal obdobie dôchodkového poistenia 43 rokov. Do dôchodku odchádza v roku 2022. Ak by sa pri výpočte dôchodku neuplatňoval vyššie uvedený prvok solidarity a dôchodok by bol vypočítaný čisto na základe dosiahnutých zárobkov, bol by vo výške 267,50 eur. V pomere k predchádzajúcej mzde by bol na úrovni len 42,9 %. Keďže sa však uplatní vyššie uvedená solidarita, suma starobného dôchodku bude v skutočnosti vo výške 345,80 eura a teda takáto podpriemerne zarábajúca osoba získa k dôchodku naviac 78,30 eur.  Jej miera náhrady k predchádzajúcej mzde bude až vo výške 55,5 %. Keďže však takto vypočítaný starobný dôchodok je nižší ako minimálny dôchodok pre 43 rokov dôchodkového poistenia (397,40 eur), bude mať takýto dôchodca v roku 2022 nárok na ďalšie zvýšenie dôchodku  o 51,60 eur. 

Príklad č. 2

Tomáš mal zárobky na úrovni 2-násobku priemernej mzdy a získal obdobie dôchodkového poistenia tiež 43 rokov. Do dôchodku odchádza v roku 2022. Ak by sa pri výpočte dôchodku neuplatňoval vyššie uvedený prvok solidarity a dôchodok by bol vypočítaný čisto na základe dosiahnutých zárobkov, bol by vo výške 1 318,20 eur (miera náhrady 55,2%). Keďže sa však uplatní vyššie uvedená solidarita, suma starobného dôchodku sa mu zredukuje na úroveň 1 160 eur (miera náhrady 48,6 %). Tomášovi sa jeho dôchodok zredukuje o 158,20 eur.

Dôchodok Tomáša, ktorý ste vypočítali v predchádzajúcom príklade je pomerne vysoký. Nie je to však tak, že čím vyšší zárobok, tým nižšia miera náhrady?

Áno, je to tak, jeden z prvkov, akým sa redukuje zárobok pri výpočte dôchodku, som demonštrovala na príklade č. 2. Ďalším prvkom solidarity pri výpočte dôchodku je, že napriek tomu, že odvody sa platia zo zárobkov až do výšky 7-násobku priemernej mzdy, do výpočtu dôchodku vstupuje len zárobok do výšky 3-násobku priemernej mzdy. Ten sa ešte redukuje, ako som uviedla vyššie v prospech dôchodcov, ktorí dosahovali podpriemerné zárobky.

Starobný dôchodok osoby, ktorá platila poistné z 3-násobku priemernej mzdy je rovnaký ako starobný dôchodok osoby, ktorá platila odvody zo 7-násobku priemernej mzdy. V prípade, že by takíto dvaja poistenci získali celkom 43 rokov dôchodkového poistenia, novopriznaná suma ich starobného dôchodku by v roku 2022 bola na úrovni 1 608,2 eura. Miera náhrady príjmu starobným dôchodkom v prípade poistenca, ktorý platil poistné z 3-násobku priemernej mzdy predstavuje 44,9 % z predchádzajúcej mzdy a miera náhrady príjmu starobným dôchodkom v prípade poistenca, ktorý platil poistné v posledných rokoch zo 7-násobku PM predstavuje iba 19,2 % z predchádzajúcej mzdy.

Priemerná výška starobných dôchodkov priznaných z 1. piliera v roku 2021 bola 582,47 eur. Priemerná výška všetkých vyplácaných starobných dôchodkov bola 505,68 eura. Priemerná výška vyplácaných starobných dôchodkov je nižšia preto, lebo zahŕňa dôchodky všetkých žijúcich poberateľov dôchodkov, nielen novopriznaných dôchodkov. Dôchodky sa však valorizujú len podľa inflácie za domácnosti dôchodcov, pričom naakumulované dôchodkové nároky tých, ktorí aktuálne odchádzajú do dôchodku sa valorizujú rastom mzdy. Keďže inflácia je vo väčšine prípadov nižšia ako rast mzdy, je pochopiteľne výška všetkých vyplácaných dôchodkov nižšia ako tých novopriznaných.

Môžu si za svoj dôchodok dovoliť viac alebo menej ako v minulosti?

Súčasný mechanizmus valorizácie je taký, že každému poberateľovi dôchodku sa jeho dôchodok zvyšuje percentuálne o infláciu za domácnosti dôchodcov. Pri takomto valorizačnom mechanizme sa teda životná úroveň dôchodcov neznižuje, ale ani nezvyšuje. To však platí pre všetkých poberateľov dôchodkov až od roku 2022, pretože v rokoch 2018 – 2021 sa popri tomto percentuálnom spôsobe valorizácie uplatňovala aj tzv. minimálna valorizácia. Tá bola stanovená pevnou sumou vo výške 2 % z priemerného dôchodku. Dôchodcom sa dôchodok valorizoval percentuálne alebo o minimálnu pevnú valorizačnú sumu podľa toho, čo bolo pre dôchodcu výhodnejšie. Pre dôchodcov s nižšími dôchodkami bola výhodnejšia minimálna pevná valorizačná suma, čo znamená, že po valorizácii sa im v týchto rokoch zvýšila ich životná úroveň. Naopak dôchodcovia s vyššími dôchodkami, ktorým sa dôchodok valorizoval percentuálne na základe zistenej inflácie sa životná úroveň nijak nemenila a za svoj dôchodok si kúpili približne rovnaké množstvo tovarov a služieb ako v predchádzajúcom roku.

A ako si stoja naši dôchodcovia v porovnaní s inými krajinami?

Pri medzinárodnom porovnaní výšky dôchodkov sa používajú relatívne veličiny vyjadrujúce percentuálne výšku dôchodku vo vzťahu k priemernej mzde (tzv. miera náhrady). Je to tak preto, lebo porovnávanie absolútnej výšky dôchodkov nezohľadňuje skutočnú životnú úroveň, a to v dôsledku rôznych cenových a mzdových hladín medzi krajinami.

Jedným z ukazovateľov takéhoto porovnania miery náhrady je tzv. teoretická hrubá a čistá miera náhrady porovnávaná v jednotlivých členských štátoch EÚ. Slovensko dosahovalo v roku 2019 teoretickú čistú mieru náhrady vo výške 67,4 %, čo je veľmi blízko k priemeru EÚ. Miera náhrady v krajinách Vyšehradskej skupiny (V4) je vyššia v prípade Maďarska (87,2%) a Poľska, ale len čo sa týka dôchodkov mužov (71,6%). Naopak mierne nižšia je v Českej republike (62,4%) a v Poľsku vo vzťahu k dôchodkom žien (60,6%). Pre porovnanie uvádzam aj výsledky za Rakúsko (83,6-M a 83,4-Ž), ktoré je v tomto ukazovateli lepšie ako Slovensko a s Nemeckom (57,8%), ktoré vykazuje nižšiu teoretickú čistú mieru náhrady. Z pohľadu EÚ je najkomplexnejším nepeňažným ukazovateľom chudoby „materiálna a sociálna deprivácia“. Jeho cieľom je identifikovať osoby, ktoré si nemôžu dovoliť aspoň 5 zo sledovaných 13 komodít (napr. týždeň dovolenky, znášať neočakávané výdavky, udržiavať domácnosť v teple, auto /ak si ho prajú/, každý druhý deň mať jedlo s mäsom /ekvivalentom mäsa/, mať dva páry topánok, internetové pripojenie atď. Vo vekovej skupine 65 a viac ročných vykazovala SR pri tomto ukazovateli úroveň 13,3% (2019), čo je veľmi blízko priemeru EÚ (12,4%). Priaznivý vývoj je, že pre Slovenskú republiku hodnota tohto ukazovateľa za rok 2020 ešte poklesla na 11,3%. Za rok 2020 celkový priemer za EÚ ešte nie je k dispozícii.

Na Slovensku hovoríme o veľkej skupine obyvateľstva, označenej ako pracujúca chudoba. Produkuje človek s minimálnou mzdou minimálny dôchodok? Ako sa žije takému dôchodcovi, ak nemá iný príjem?

V prípade, že poistenec Sociálnej poisťovne odchádza do dôchodku v roku 2022, pracoval 40 rokov a od roku 1991 za minimálnu mzdu, mal by starobný dôchodok na úrovni cca 320 eur. Áno, takýto človek bude mať dôchodok zvýšený na úroveň minimálneho dôchodku, ktorého suma je pri 40 rokoch poistenia 378,50 eur.

Ak nemá finančnú podporu zo strany rodiny, takémuto dôchodcovi sa žije podobne ťažko, ako sa mu žilo počas ekonomicky aktívneho života, kedy zarábal minimálnu mzdu. Nízky zárobok znamená aj nízky dôchodok.

Aj keď to môže znieť neuveriteľne, starobní dôchodcovia nepredstavujú jednu z najchudobnejších vrstiev obyvateľstva SR. Slovenská republika patrí ku členským krajinám EÚ, kde je miera rizika chudoby na základe údajov Eurostatu pre osoby staršie ako 65 rokov (8,7% za rok 2019) nižšia ako pre pracujúce obyvateľstvo vo veku 18-64 rokov (10,7% za rok 2019). V roku 2019 sme zaznamenali v prípade miery rizika chudoby najlepšiu hodnotu v celej EÚ.

Oplatí sa pri plánovaní odchodu do dôchodku spoliehať na štát? Dá sa v našich končinách vôbec odhadnúť v číslach demografický vývoj? Aké scenáre nám hrozia? Skúste čo najjednoduchšie vysvetliť demografický problém.

Demografické prognózy patria medzi najpresnejšie štatistické ukazovatele a ponúkajú nám tak pomerne presný obraz stavu spoločnosti v budúcnosti.

Jedným z najpoužívanejších demografických indikátorov je tzv. index závislosti, ktorý porovnáva veľkosť populácie vo veku 65 rokov a viac s populáciou vo veku 15 až 64 rokov. Podľa údajov Eurostatu dosiahla hodnota uvedeného ukazovateľa v prípade Slovenska v roku 2020 hodnotu 24,5 %. Uvedené znamená, že na jedného obyvateľa vo veku 65 rokov a viac pripadajú približne štyria obyvatelia vo veku 15 až 64 rokov, čo je štvrtá najnižšia hodnota v rámci EÚ. V roku 2070 stúpne hodnota ukazovateľa až na úroveň 57,7 %, čo znamená, že na jedného obyvateľa vo veku 65 rokov a viac budú pripadať menej ako dvaja obyvatelia vo veku 15 až 64 rokov. Zhoršením ukazovateľa  závislosti sa tak spolu s Maltou ocitneme na 8 najhoršej priečke medzi krajinami EÚ. Slovensko tak zaznamená najvýraznejšie zhoršenie ukazovateľa zo všetkých krajín EÚ.

Ďalším dôležitým demografickým ukazovateľom je tzv. index závislosti dôchodkového systému, ktorý porovnáva počet dôchodcov k počtu pracujúcich. Tento index sa medzi rokmi 2019 a 2070 takmer zdvojnásobí z úrovne 53,8 % na 106,9 %. To znamená, že zatiaľ čo dnes pripadá približne na dve zamestnané osoby jeden dôchodca, v roku 2070 sa pomer zmení na menej ako jeden zamestnaný na jedného dôchodcu.

Keďže z odvodov pracujúcich sa financujú dôchodky z priebežného dôchodkového systému, bude potrebné v najbližších desaťročiach neustále dôchodkový systém prispôsobovať demografickým zmenám a realizovať parametrické ako aj štrukturálne zmeny v dôchodkovom systéme. Cieľom týchto zmien je podporiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Medzi takéto zmeny patrí napríklad zvyšovanie dôchodkového veku na základe zvyšovania strednej dĺžky života, zníženie úrovne valorizácie dôchodkov ako aj zníženie tempa rastu akumulovaných dôchodkových nárokov počas ekonomicky aktívneho života. Dôležitá je aj však podpora dobrovoľného sporenia na dôchodok, prostredníctvom ktorého si môžeme svoj životný štandard na dôchodku priblížiť životnému štandardu počas pracovného života.

Aký dôchodok raz bude mať dnešný priemerne zarábajúci 30 – ročný občan a ako ho môže dosiahnuť? Možno by bolo užitočné vyjadriť nejaké číslo ako percentuálny podiel z poslednej mzdy.

Témou projekcií dôchodkov a mier náhrad sa zaoberá dokument Pension Adequacy report, na ktorého príprave participovalo aj Ministerstvo práce, sociálnych a vecí a  rodiny SR. Osoba, ktorá odíde do starobného dôchodku v 1. pilieri v roku 2054, pričom sa predpokladá, že získala 40 rokov dôchodkového poistenia a jej zárobky počas pracovnej kariéry boli konštantné na úrovni priemernej mzdy, bude mať starobný dôchodok v mesačnej sume 2 452 eur (vrátane valorizácie), čo je v dnešných cenách cca 1 276 eur. Dosiahnutá miera náhrady bude predstavovať 68,6% posledného čistého zárobku (52,1% hrubého zárobku). Uvedené by však platilo iba za predpokladu, že by nedošlo k žiadnym zásadným zmenám parametrov v priebežnom systéme.

Má vôbec v dnešnej dobe perspektívu snažiť sa upravovať štátny dôchodkový systém, ktorý vymyslel akýsi ujo s veľkými fúzikmi v Berlíne koncom 19. storočia? Dnes máme prvý, druhý a tretí pilier dôchodkového zabezpečenia. Ktorý z nich bude v budúcnosti dominovať?

Podľa môjho názoru bude aj v budúcnosti dominovať priebežný systém. Jeho eliminácia je prakticky nepredstaviteľná aj z toho dôvodu, že jeho zrušenie a prechod na čisto kapitalizačný systém by si vyžadovalo vysoké transformačné náklady a takáto zmena by prebiehala veľmi dlhé obdobie.

Dá sa očakávať, že priebežný systém bude v budúcnosti podliehať parametrickým zmenám z dôvodu potreby zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Podľa môjho názoru bude priebežný systém časom postupne smerovať k väčšej a väčšej solidarite a miera zásluhovosti (zárobky) pri výpočte dôchodku sa bude oslabovať.

O to viac bude dôležité osobné zabezpečenie na dôchodok prostredníctvom kapitalizačných povinných ale najmä dobrovoľných dôchodkových schém, ktoré sú plné zásluhové.

Uvažujete aj o odstránení deformácií v 2. pilieri, napr. preradenie všetkých sporiteľov do dlhopisových fondov zo zákona v roku 2013 spôsobilo, že dnes viac ako 62 % sporiteľov vykazuje reálne straty? O koľko peňazí prišiel priemerný sporiteľ, ktorý na tento zákerný ťah nezareagoval spätným prestupom do niektorého rizikového fondu?

Kľúčovým problémom v 2. pilieri je práve tá skutočnosť, že v roku 2013 došlo zákonom k vynútenému presunu sporiteľov do dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov. Celkovo malo ku koncu roka 2013 približne 92 % sporiteľov aspoň časť majetku v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch. Situácia sa rokmi postupne zlepšovala. Noví sporitelia vstupovali prevažne do negarantovaných a teda z dlhodobého hľadiska výnosnejších dôchodkových fondov, niektorí sporitelia aktívne prestúpili späť do negarantovaných, prevažne indexových dôchodkových fondov, resp. úspory sporiteľov v negarantovaných dôchodkových fondoch rástli rýchlejšie z dôvodu vyššieho zhodnotenia v týchto fondoch.

Ku koncu decembra 2021 už malo len približne 70 % sporiteľov aspoň časť majetku v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch. Táto situácia je však stále mimoriadne zlá z dôvodu, že dlhodobým sporením v garantovaných dlhopisových fondoch nemá sporiteľ potenciál dosiahnuť vyšší výnos, ktorý by zabezpečil vyšší dôchodok v porovnaní s dôchodkom z priebežného dôchodkového systému.

Počet sporiteľov, ktorí od ich presunu do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu nevykonali žiadne aktívne rozhodnutie, a teda nezmenili dôchodkový fond bol k 31.12.2021 706 tisíc, pričom objem ich nasporených súm dosiahol hodnotu približne 5,2 mld. eur. Myslím si, že to je práve tá skupina sporiteľov, kde by mal štát aktívne zasiahnuť a napraviť rozhodnutie, ktorým boli títo „neaktívni“ sporitelia presunutí do garantovaných dlhopisových dôchodkových fondov.

Čistá hodnota majetku v dôchodkových fondoch v 2. pilieri dosiahla k 31.12.2021 hodnotu cca. 11,9 mld. eur. Tento systém tak vygeneroval počas svojej existencie čisté zhodnotenie sporiteľov približne 1,9 mld. eur.

Existuje viacero štúdií, ktoré sa zaoberali odhadom sumy, o ktorú sporitelia prišli presunom z roku 2013. Napríklad podľa odhadov ekonómov Ódora a Povalu v prípade adekvátneho rozloženia úspor mohol byť majetok v II. pilieri vyšší o 2 až 7 mld. eur (analýza „Sporiteľ na prvom mieste“, dostupné na: https://www.odor.sk/download2/druhypilier_seminar.pdf ). 

Predpokladajme, že sporiteľ si sporí od začiatku v dobre zarábajúcom indexovom fonde a 10 rokov pred koncom sporenia sa postupne a povinne premiestňujú jeho peniaze do „bezpečného“ dlhopisového fondu, čím sú výrazne znehodnocované, pretože tieto fondy nič nezarábajú a naviac úspory likviduje inflácia. Uvažujete v tomto smere o nejakom uvoľnení pravidiel? Ja by som chcel, aby mi peniaze zarábali aj keď budem v penzii, a nie aby mi z nich ubúdalo.

Myslím, že Vás poteším. Uvažujeme podobne. Predovšetkým plánujeme upraviť výplatnú fázu tak, aby sporiteľ mohol mať aj po dosiahnutí dôchodkového veku, teda počas vyplácania dôchodku, časť majetku alokovanú v rizikovejších, a teda z dlhodobého hľadiska výnosnejších aktívach. V sporiacej fáze bude od určitého veku majetok stále presúvaný do dlhopisových dôchodkových fondov. Kľúčové bude nájsť optimálny vek, od ktorého dôjde k presunom majetku. Zároveň by malo byť možné vyviazať sa z tohto presunu do dlhopisových fondov na základe aktívneho rozhodnutia sporiteľa.

Háklivou témou sú poplatky. Je všeobecne známe, že každý poplatok znižuje výnos investora, v našom prípade dôchodkového sporiteľa. Ak dôchodkový fond málo vynáša a dôchodková spoločnosť si z neho vezme napr. 2%, sporiteľ často nemá takmer nič, ale správcovská spoločnosť vždy zarobí, hoci z hľadiska elementárnej spravodlivosti si tie peniaze nezaslúži. Plánujete aj v tomto smere nejaké regulácie?

Vo vzťahu k výške odplát v II. pilieri dávam do pozornosti publikáciu OECD Pension at a Glance (2019), ktorá porovnáva pomer celkových výdavkov dôchodkových fondov vo vybraných krajinách. Do celkového porovnania boli zaradené všetky dôchodkové fondy bez ohľadu na typ dôchodkovej schémy. Pomer celkových výdavkov sa pohybuje v intervale od 2,01 % (Turecko) až do 0,45 % (Austrália). Priemerná výška celkových nákladov medzi skúmanými krajinami dosiahla úroveň približne 0,8 %, na Slovensku to bolo približne 0,63 %. Hodnota ukazovateľa len za II. pilier dosiahla hodnotu 0,55 %, čo je pod priemerom porovnávaných krajín. Aj z uvedeného dôvodu preto nepovažujem výšku a štruktúru odplát v II. pilieri za kľúčový problém. Ako som už uviedla, sústrediť sa treba predovšetkým na zlé rozloženie úspor sporiteľov a zavedenie predvolenej investičnej stratégie, tak aby mali sporitelia potenciál dosiahnuť vyššie úspory.

Dôchodkové spoločnosti majú zo zákona výrazne obmedzené financie na propagáciu a reklamu. Uvažovali ste toto nejako uvoľniť a zaviazať ich, aby robili kampane na zvyšovanie finančnej gramotnosti?

Problém nízkej finančnej gramotnosti je podľa analýzy OECD (PISA 2018) spôsobený už nízkou finančnou gramotnosťou žiakov a študentov, ktorí dosahujú signifikantne horšie výsledky ako ich rovesníci v iných krajinách. Dôležité sú preto najmä aktivity štátu alebo iných verejných inštitúcií, ktoré sa prostredníctvom cielených programov snažia zvýšiť úroveň finančného povedomia v spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné vyzdvihnúť najmä aktivitu Národnej banky Slovenska s názvom 5 peňazí, ktorej cieľom je najmä rozvoj finančného vzdelávania pre základné, stredné a vysoké školy.  

Úlohou dôchodkových správcovských spoločností nie je zvyšovať finančnú gramotnosť.  Tie by mali sporiteľom poskytovať kvalitné a zrozumiteľné informácie o ich sporení na dôchodok tak, aby sporiteľ mohol prijať informované rozhodnutia. V tom výrazne pomáhajú nové výpisy z osobného dôchodkového účtu. Sporiteľovi môžu pomôcť zorientovať sa pri výbere toho správneho dôchodkového fondu, pochopiť výšku poplatkov a ich vplyv na hodnotu jeho úspor ako aj vplyv inflácie na výšku dôchodku v budúcnosti.

Uvažujete o podpore doplnkového dôchodkového sporenia (DDS) výraznejšími daňovými úľavami napr. podľa vzoru Českej republiky s ich penzijním připojištěním? U nás sporiteľ v 3. pilieri (DDS) môže ušetriť na daniach ročne neuveriteľných 34,20 EUR, čo môže predstavovať celkom chutný obed v dobrej reštaurácii v Bratislave.

Máte pravdu. Súčasná podpora 3. piliera je nízka. Celková úroveň podpory dobrovoľného dôchodkového sporenia na Slovensku zo strany štátu je dlhodobo nižšia ako 0,02 % HDP a je tak jedna z najnižších v rámci krajín OECD. Pravidelne si dobrovoľne na dôchodok prispieva len približne 17 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Preto ministerstvo predložilo v minulom roku do medzirezortného pripomienkového konania nový návrh zákona o osobnom dôchodkovom produkte. Cieľom návrhu zákona bolo podporiť dobrovoľné sporenie na dôchodok. Vzhľadom na obmedzenú schopnosť súčasnej daňovej úľavy zvýšiť počet účastníkov 3. piliera ako aj zvýšiť objem nasporených súm ministerstvo navrhlo popri daňovej úľave zaviesť aj priamu podporu v podobe dôchodkovej prémie. Dôchodková prémia by bola prevedená zo strany štátu priamo na osobný dôchodkový účet u konkrétneho poskytovateľa osobného dôchodkového produktu.

Na základe výsledkov rokovaní s Ministerstvom financií SR k návrhu zákona však museli byť všetky novonavrhované fiškálne stimuly vypustené, a to z dôvodu ich negatívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy.

Povráva sa, že nové pravidlá majú poskytnúť voľnosť pokiaľ ide o poskytovateľov dôchodkového sporenia. Nemáte obavy z nekalých praktík niektorých bánk, poisťovní a správcovských spoločností, či obchodníkov s cennými papiermi, ktorí prídu na trh s nevýhodnými podmienkami? Trh možno veľa vecí vyrieši, ale máme tu aj dnes zopár dobre zarábajúcich správcov aktív a ich tisíce mizerne zarábajúcich klientov. Čo s tým?

Všetky Vami vymenované finančné inštitúcie vykonávajú činnosť podľa ich sektorových zákonov. Tieto zákony obsahujú množstvo regulácie, ktorú tieto subjekty musia dodržiavať pri správe majetku ich klientov. O voľnosti asi nemôže byť reč. Zrejme ale tou voľnosťou myslíte to, že ak by tieto subjekty pôsobili na trhu dobrovoľného sporenia na dôchodok, mali by byť na tento účel aj osobitne zregulované napríklad pravidlá investovania majetku klientov.

Návrh zákona k tomu ale smeroval. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní sme do návrhu zákona vložili určité zásady, ktoré by napríklad v prípade investovania majetku ako aj nákladovosti produktu určili jasné pravidlá. Keďže však hlavná pointa reformy, ktorou bola štátna podpora dobrovoľného sporenia, bola v tomto čase Ministerstvom financií SR odmietnutá, je táto otázka momentálne bezpredmetná.

V akej úlohe v novom dôchodkovom systéme vidíte licencovaných sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia (2. pilier) a doplnkového dôchodkového sporenia (3. pilier)?

Významnú rolu sprostredkovateľov v 2. pilieri a 3. pilieri vidím predovšetkým pri získavaní nových klientov pre tieto systémy. Z pohľadu štátu ich pridaná hodnota významne klesá a zbytočne navyšuje náklady systému, ak v dôsledku aktivít sprostredkovateľov sú klienti presúvaní z jednej inštitúcie do druhej. Prakticky každý správca už v súčasnosti ponúka investičnú stratégiu s potenciálom dosiahnuť lepšie zhodnotenie (indexové fondy, resp. akciové fondy s vysokým podielom akciovej zložky) a stačila by z tohto pohľadu úprava pomeru sporenia, resp. pomeru platenia príspevkov. Tieto úpravy je možné vykonať aj bez asistencie sprostredkovateľa.

Zhováral sa: Peter Šimko