Dopad pandémie Covid 19 na spoločnosť – časť štvrtá o ekonomike
Ďalší z série článkov o dopadoch covidu na spoločnosť sa snaží popísať jeden z najskloňovanejších fenoménov, ktorým je ekonomika. Ekonomické dopady uzatvoreného ohospdárstva sú nedozierne, účty budú splácať ďalšie generácie a mení sa aj postoj vlád, ecntrálnych bánk a firiem k verejným prostriedkom.
Na otázky odpovedá Martin Vlachynský, ekonóm z think tanku INESS.
Účet za pandémiu vraj dosiahol sumu 3,4 miliardy eur, navyše sú sektory, ktoré sa budú spamätávať ešte veľmi dlho. Narušené boli dodávateľsko-odberateľské vzťahy, zhoršila sa zadlženosť firiem a občanov. Máme predstavu aké skutočné škody napáchal Covid-19?
MV: Problematiku škôd rozdelím na dve časti. Prvá časť sú dopady pandémie a vládnych opatrení. Fabriky sa zastavili, zamestnanci boli na PN, dovolenkári a pivári sedeli doma. Vznikli náklady s ochrannými prostriedkami, testovaním a podobne. Veľkosť týchto škôd sa nám postupne darí odkrývať zo štatistík, hoci v tomto momente je ešte priskoro, keďže pandémia a opatrenia ešte neskončili a ekonomické štatistiky majú časový sklz minimálne rok. Škody sú zjavne viditeľné, ale zase by som ich neporovnával s vojnou, alebo prírodnými katastrofami ala tsunami, to sú úplne iné dimenzie. Rozdiel je, že pandémia nezničila aktíva – nepadli mosty, nezhoreli fabriky.
Druhá skupina škôd súvisí s posunom hospodárskej politiky vo svete. Pandémia politikom rozviazala ruky. Normou sa stali gigantické deficity, prudký nárast dlhov, ale aj eldorádo dotácii, vytváranie sociálnych systémov pre firmy, zasahovanie politikov do fungovania medzinárodného obchodu, podnikov, aj do života jednotlivcov. Vznikli obrovské výdavkové programy ako je Plán obnovy, cez ktoré sa presmerovali zdroje z vreciek spotrebiteľov a investorov na stoly politikov, ktorí si rýchlo osvojili možnosť rozhodovať o tom, do čoho „je vhodné“ v ekonomike investovať. Tento politický posun nie je na dnešných číslach viditeľný, respektíve je na prvé pozretie viditeľný len v dobrom – nestúpla prudko nezamestnanosť, ani dramaticky neklesol HDP. To je však len krátkodobá ilúzia, ekonomika to zaplatí dlhovými a menovými problémami, občania vyššími daňami a podnikatelia zhoršeným podnikateľským prostredím. Znamená to menej blahobytu v budúcnosti.
V rôznych kútoch sveta zvládli pandémiu rôzne úspešne. Jednak po medicínskej stránke, ale aj po ekonomickej. Niektoré krajiny sveta, napríklad Čína, alebo Vietnam, vykázali za rok 2020 dokonca rast HDP. Čo spravili lepšie ako my? Má naša malá, na exporte závislá ekonomika vôbec možnosť manévrovať v katastrofe týchto rozmerov?
MV: Malá ekonomika rýchlo padá, ale zároveň rýchlejšie vstáva. Nemá zmysel nad tým polemizovať, Slovensko s 5 miliónmi obyvateľov nikdy nebude diverzifikované ako USA alebo Čína. Dnes je ešte priskoro hovoriť o tom, kto to vo svete zvládol lepšie a kto horšie. Ako som spomínal v predošlej odpovedi, účet za politické rozhodnutia počas pandémie budeme splácať celé dekády. Podstatné bude, kto sa po pandémii bude držať osvedčeného receptu na budovanie blahobytu – ekonomickej otvorenosti dovnútra ja navonok, opatrného narábania s verejnými financiami a menou a politiky rozdávania udíc miesto rýb.
Príchod ekonomickej krízy bol avizovaný aj pred covidom. Ekonómovia hľadali na trhu bubliny a snažili sa odhadnúť ktorá z nich praskne. Momentálne sa stále viac hovorí o inflačnom boome. Je inflácia tou krízou ktorú sme očakávali? Aké rozmery môže dosiahnuť a ako ovplyvní aj našu ekonomiku?
MV: Bilancia štyroch najväčších centrálnych bánk (Fed, ECB, BoJ a čínska PBOC) narástla medzi rokmi 2007-2020 z piatich biliónov dolárov na 19 biliónov (19 000 miliárd). Za posledný rok pribudli nové peniaze v hodnote ďalších 10 biliónov dolárov. Tento monetárny stimul tempom ďaleko prevyšuje všetko, čo sme videli v kríze po roku 2008. Všetky nové dlhy členských štátov už financuje ECB. Nárast peňazí v obehu sa dosiaľ prejavoval hlavne rastom cien investičných aktív (akcie, nehnuteľnosti, kryptomeny…). Kľúčové bude, ako sa zachovajú spotrebitelia – utlmí sa zakrátko ich dopyt a nové peniaze budú opäť ukladať hlavne do investičných vankúšov? Ako dlho to môžu robiť? Monetárna politika nie je jednoduchý stroj kde otočenie jedného ozubeného kolieska roztočí druhé. Ja osobne sa momentálne obávam zvýšenej cenovej inflácie pretrvávajúcej minimálne niekoľko rokov. To znamená ročné rasty cien 4% a viac. Na prvý pohľad sa to nezdá veľa, ale treba si uvedomiť, že žijeme v prostredí nulových úrokov na štátnych dlhopisoch a 1% hypoték.
FED aj ECB „vytlačili“ za veľmi krátke obdobie veľmi veľa peňazí. Zároveň vidíme ďalšie snahy o výrazné zásahy do globálnej ekonomiky, ako je napríklad stanovenie minimálnej dane z príjmu, stále viac sa hovorí o nepodmienenom základnom príjme. Ako sa má na tieto zásahy pozerať bežný človek? Prichádzame o kapitalizmus?
MV: Kapitalizmus sa vie držať na nohách aj po množstve rán. Neprídeme oň, no obávam sa, že bude v najbližších rokoch značne zmrzačený. Posledných 30 rokov bolo obdobím bezprecedentného rastu blahobytu na zemi. Mnohé krajiny tretieho sveta behom dvoch generácií prešli prakticky z doby kamennej do moderného sveta. Hospodársky rast je kľúčom na zníženie chudoby, zvýšenie doby dožitia, zníženie miery násilia či zlepšenie životného prostredia. Mrzačením najúčinnejších nástrojov na tvorbu hospodárskeho rastu sa tento vývoj spomalí. Nie som ale katastrofista, skôr sa obávam, že minimálne vyspelý svet na nejakú dobu upadne do stagnácie, podobnej tej prežitej napríklad v 70. rokoch 20. storočia.
Čo by ste odporučili „bežnému smrteľníkovi“ na zabezpečenie svojej finančnej a majetkovej budúcnosti? Má kupovať kryptomeny, akcie, zlato, alebo investovať do nehnuteľnosti? Má sa báť o svoju prácu a úspory?
MV: V prvom rade nemá len tak veriť odporúčaniam, že treba investovať tam, alebo onam! Treba sa pozerať okolo seba s otvorenými očami, mať odvahu, ale aj rozvahu. Základy finančnej gramotnosti sú staré tisícročia. Rozprávka o troch grošoch hovorí, že dnešný príjem treba použiť na spotrebu, ale aj úspory a investície. Porekadlo o vajíčkach v košíku zase hovorí o tom, že treba sa pripraviť na rôzne alternatívy. V živote každého z nás to ale znamená niečo iné. Investíciou je nákup akcii, ale aj získanie nového vzdelania, či výchova detí.
Ing. Martin Vlachynský
Vyštudoval na Ekonomicko-správní fakulte MU v Brne, následne absolvoval master štúdium na University of Aberdeen. Zaoberá sa hospodárskou politikou, podnikateľským prostredím a konkurencieschopnosťou.
