Zaistenie

Zaistenie (reinsurance) je poistenie, ktoré si kupuje poisťovňa, aby si zabezpečila poistnú zmluvu s klientom. Ide o „poistenie poistenia“, keď riziko prvopoistiteľa sa ďalej postupuje zaisťovni podľa pravidiel zaistnej zmluvy.

V klasickom prípade zaistenie umožňuje poisťovacím spoločnostiam udržať si platobnú schopnosť po veľkých poistných udalostiach – katastrofických škodách ako sú hurikány, suchá, povodne, požiare alebo epidémie. Spoločnosť, ktorá kupuje zaistnú zmluvu, sa vo väčšine zmlúv nazýva cedent (ceding company, cedent, cedant). Spoločnosť, ktorá vydala zaistnú zmluvu, sa jednoducho označuje ako zaisťovateľ. Zaistením cedent presúva na zaisťovateľa časť prevzatých rizík, ktoré prekračujú jeho kapacitu, narúšajú homogenitu jeho poistného kmeňa.

Prvopoistiteľ, ktorý kupuje zaistenie, platí zaisťovni zaistné, v prípade škody sa potom zaisťovňa podieľa na poistnom plnení podľa podmienok zaistnej zmluvy. Zaisťovateľom môže byť buď špecializovaná zaisťovňa, ktorá vykonáva iba zaisťovaciu činnosť, alebo iná poisťovňa.

Aj keď je prvoradou funkciou zaistenia ochrana cedenta (poisťovne), sekundárne chráni aj poistených, a to pred častými a veľkými výkyvmi cien poistných produktov.

Každé, aj retailové poistenie sa zaisťuje. Ak by napr. lokálna poisťovňa uzatvorila veľa životných poistení v krajine a vypukne mor a veľa ľudí zomrie, poisťovňu to môže finančne položiť. Ak má však väčšinu rizika krytú v zaisťovni, ktorá má lepšie rozložené riziko (veľa poisťovní vo veľa krajinách) a stratu nepocíti v takej miere. Hovoríme o diverzifikácii rizika.

Právna úprava zaistenia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES o zaistení charakterizuje zaistenie ako činnosť spočívajúca v prijímaní rizík postúpených poisťovňou alebo inou zaisťovňou, ktorej účelom je najmä rozloženie rizika a zvýšenie schopnosti poisťovateľov angažovať sa v poisťovacej činnosti a poskytovať poistné krytie.

Na Slovensku upravuje zaisťovaciu činnosť zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve. Zaisťovacia činnosť je v tomto zákone charakterizovaná ako preberanie poistných rizík postúpených poisťovňou alebo inou zaisťovňou, ohodnocovanie rizík a ich riadenie, správa zaistených zmlúv, tvorba technických rezerv a udržiavanie požadovanej miery solventnosti a správa umiestnenia prostriedkov technických rezerv a garančného fondu, poskytovanie plnenia zo zaistených zmlúv a poskytovanie poradenskej činnosti v oblasti poisťovníctva. Zaisťovaciu činnosť na území SR je možné vykonávať len na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ktoré udeľuje NBS.

Obligatórne zaistenie

Obligatórne zaistenie znamená, že cedent je povinný cedovať zmluvne špecifikované riziká a cesionár (zaisťovňa) ich musí akceptovať. Uzatvára sa pre celý súbor poistných zmlúv, napr. všetky zmluvy poistenia domácnosti, bytov a obytných budov.

Základom obligatórneho zaistenia je zaistná zmluva na určité obdobie, v ktorej sú stanovené podmienky automatickej cesie. Táto zmluva je pravidelne vyhodnocovaná a na konci obdobia býva zvyčajne znovu potvrdená, prípadne podľa potreby modifikovaná. Poisťovateľ musí všetky riziká spĺňajúce podmienky automatickej cesie postúpiť zaisťovateľovi a ten ich musí prijať.

Proporcionálne obligatórne zaistenie

Proporcionálne zaistenie je založené na báze rizika, resp. poistnej sumy. Ide o dohodu medzi cedentom a zaisťovateľom, v ktorej sa ustanovuje, že cedent súhlasí s cedovaním a zaisťovateľ súhlasí s akceptovaním proporcionálneho podielu (kvóty) z kompletnej zaistnej ponuky, obyčajne s limitom uvedeným v zaistnej zmluve.

Kvótové zaistenie

Kvótové zaistenie je zaistná metóda, ktorá sa odvíja od poistnej sumy a poistného. Zaisťovateľ na seba preberá percentuálny podiel z poistnej sumy. Do zaistenia ide napr. 70% a na vlastný vrub poisťovne 30%.

Excedentné zaistenie

Excedentné proporcionálne zaistenie – zaistenie nadmerku. Poisťovňa (cedent) určí, koľko rizika si nechá a koľko prenesie zaisťovateľovi (excedentovi), podiel sa vyjadruje v absolútnej sume, napr. 5 000 €.

Neproporcionálne obligatórne zaistenie

Neproporcionálne zaistenie je založené na báze škody. Odvíja sa od skutočnej škodovosti poistného kmeňa. Ako kompenzácie za udelené krytie dostáva zaisťovateľ fixnú cenu a nie časť poistného, zodpovedajúceho zaistenej sume, ako to je pri proporcionálnom zaistení.

Škodový nadmerok

Zaisťovateľ preberá po vzniku škody tú časť poistného plnenia cedenta, ktorá presiahne jeho dohodnutý vlastný vrub, nazývaný priorita. Priorita predstavuje takú výšku poistného plnenia, ktorú ešte hradí cedent sám.

Na rozdiel od proporcionálneho zaistenia, kde býva vlastný vrub vyjadrený objemom poistnej sumy, je pri neproporcionálnom zaistení vyjadrený výškou škody, t. j. poistného plnenia.

Fakultatívne zaistenie

Fakultatívne zaistenie je metóda zaistenia, keď sa zaistné krytie dojednáva individuálne pre jednotlivé poistné zmluvy. Používa sa najmä pri veľkých alebo špeciálnych obchodných prípadoch. Obchod dojednáva upisovateľ (undewriter) prvopoistiteľa so zaisťovacím upisovateľom zaisťovateľa. Jeho hlavnou nevýhodou je preto časová a administratívna náročnosť.

Fronting

Fakultatívne zaistenie umožňuje poisťovni prijať celé riziko, aj keď má pre daný typ rizika limitovanú kapacitu. Ak zaisťovňa prevezme celých 100 % rizika, poisťovňa len vystavuje poistnú zmluvu, ale žiadne riziko neznáša. Za túto činnosť dostáva poisťovňa zaistnú províziu (napr. 15%). Taký typ obchodu sa nazýva fronting.