Daň z poistenia 8%

Hovorí sa, že dobre fungujúce bankovníctvo a poisťovníctvo je krvným obehom ekonomiky. Zdravý finančný sektor stabilizuje trh a poskytuje istoty občanom a firmám. Aj štát je bytostne závislý od ochoty súkromných bánk požičať mu peniaze na bežný chod a poisťovne zasa zmierňujú dopady prírodných katastrof a hospodárskych poklesov na obyvateľstvo a podniky. Vlády sa však často správajú iracionálne a občas vytvárajú vo verejnosti voči finančnému sektoru obraz triedneho nepriateľa.

Nedávno bol schválený zákon o 8 %-nej dani z poistenia. Nové pravidlá vstúpia do platnosti už od 1.1.2019. Pôvodný návrh zákona dokonca počítal so zavedením dane zo všetkých poistných zmlúv, a to životných aj neživotných. Nakoniec bola schválená verzia, ktorá zakotvila povinnosť zdanenia „len“ neživotného poistenia, okrem povinného zmluvného poistenia vozidiel (PZP), pretože to už zdaneniu podlieha.

Daň musí zaplatiť poisťovňa z celého kmeňa neživotného poistenia okrem PZP, čiže za poistenie súkromného majetku a zodpovednosti (poistenie domácnosti, bytu, domu), z havarijného poistenia motorového vozidla, z cestovného poistenia, ale aj napr. z úrazového poistenia, pretože to je tiež neživotné poistenie, pokiaľ nie je pripoistením k životnej poistke. Samozrejme poisťovňa musí odvádzať aj daň zo všetkých poistení podnikateľov od malých živnostníkov až po veľké priemyselné poistenie.

Poviete si – veď sa môžem poistiť v zahraničí. Aj na takéto prípady tvorca zákona pamätal. Predstavte si, že keď sa poistíte v zahraničí, povinnosť zaplatiť 8-nú daň z poistenia prechádza na vás ako poistníka, čiže klienta. Musíte takýto prípad oznámiť daňovému úradu, vyplniť príslušný formulár a zaplatiť daň. Toto môže byť celkom aktuálne. Napr. pracujete v Českej republike, pričom na Slovensku máte rodinu a trvalý pobyt a máte už 10 rokov platné súkromné úrazové poistenie v Čechách za 500 Kč mesačne. Všetky splátky poistného, ktoré zaplatíte po 31. decembri 2018, musíte priznať na daňovom úrade v mieste vášho trvalého bydliska a zaplatiť daň, čím sa vám reálne predraží poistenie o 8%, v danom prípade naviac zaplatíte 40 Kč mesačne, ročne 480 Kč, čiže prakticky 1 mesačnú splátku naviac, čo je približne 18,50 EUR. To je náklad, ktorý odrazu vznikol, pretože si ho niekto vymyslel bez vášho súhlasu.

Rovnaké pravidlo sa týka aj podnikateľov a všetkých, čo sa poistia a aj v minulosti poistili v zahraničí napríklad z dôvodu, že žiadaný poistný produkt žiadna slovenská poisťovňa neponúka. Nikto na Slovensku nepoisťuje napr. včely, kauciu pri prenájme jachty alebo niektoré špeciálne typy poistenia zodpovednosti alebo úrazové poistenie profesionálnych športovcov.

Tento krok vlády spochybňujú nielen všetci odborníci z branže, ale aj relevantné inštitúcie. Keď si spätne preštudujete materiál z medzirezortného pripomienkového konania, nájdete v ňom celkom hutné pripomienky a návrhy.

Národná banka Slovenska (NBS) poukazuje na niekoľko vážnych vecí – retroaktivitu, nejasnosti ohľadom určenia daňovníka – daň neplatí priamo poistník, ale odvádza ju poisťovňa, čím jej vznikajú významné náklady. NBS predpokladá podstatné zhoršenie hospodárskych výsledkov poisťovní. NBS priamo tvrdí, že zákon „… bude mať v strednodobom časovom horizonte negatívny vplyv na poistených. Zvýši sa poistné, čo bude mať za následok zníženie poistenia obyvateľstva, čím sa môžu zvýšiť náklady štátu v prípade prírodných pohrôm akými sú napríklad záplavy, či požiare.“. NBS podala také podrobné, kvalifikované a presvedčivé argumenty proti zdaneniu životného poistenia, že toto bolo nakoniec zo zákona vypustené.

Generálna prokuratúra vyjadrila jednoznačné nesúhlasné stanovisko, v ktorom poukazuje na retroaktivitu, čo je proti ústave a fakt, že zdanenie poistného bez akéhokoľvek rozumného dôvodu postihne predovšetkým tých, ktorí svoje už zdanené úspory použijú na finančné zabezpečenie seba a svojej rodiny, a tým sankcionuje zodpovedné správanie poistníkov.

Najdôraznejšie sa proti dani z poistenia ozvali poisťovne. Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) označila niekoľko podstatných nedostatkov – retroaktivitu, antisociálny rozmer takého zdaňovania, vzhľadom na krkolomný dátum účinnosti zákona technické problémy poisťovní pri zmenách informačných systémov a nedostatok času na informovanie klientov o prípadných zmenách poistných zmlúv. SLASPO dokonca rozpútala internetovú kampaň proti zákonu „Ruky preč od mojej poistky!„.

Aké môžu byť reálne dopady na hospodárske výsledky jednotlivých poisťovní? Pokúsili sme sa porovnať niektoré čísla z výročných správ za rok 2017 s predpokladanou daňou z poistenia vybraných poisťovní.

* Predpísané poistné z neživotného poistenia znížené o predpísané poistné z PZP vozdiel
**  Predpokladáme rovnaké výsledky ako v roku 2017, pričom nie je odpočítané platenie poistného odvodu 8%, ktoré musia poisťovne platiť od 1.1.2018 z nových poistných zmlúv neživotného poistenia 

Ukazuje sa, že najväčšie poisťovne zaplatia najviac a ich zisk sa výrazne zníži. Napr. Allianz zaplatí na dani z príjmu a poistnej dani viac ako 40 miliónov EUR. Na druhej strane mnohé poisťovne kvôli tomuto útoku vlády zaznamenajú veľké účtovné straty, čo bude mať za následok celoplošné zdražovanie poistných produktov a šetrenie nákladov na úkor inovácií, a tým zhoršenie služieb zákazníkom.

Podľa NBS predpísané poistné z neživotného poistenia všetkých poisťovní bolo v roku 2017 viac ako 900 miliónov EUR, odhadované príjmy do štátneho rozpočtu len z poistnej dane budú astronomických 75 až 80 miliónov EUR. Toto je neúmerné odčerpávanie zdrojov z tak dôležitého sektora ako je poisťovníctvo.

Vráťme sa teraz k meritu problému. Aký bol motív vlády k zavedeniu novej dane? Pri najlepšej vôli nenachádzame nič, čo by naznačovalo konanie vo verejnom záujme, pretože to neprospeje nikomu. Občania budú platiť viac alebo sa budú menej poisťovať, firmám sa zvýšia náklady a zníži konkurencieschopnosť a poisťovne budú mať odrazu menej peňazí na investície do technológií, čo je mimoriadne aktuálne v ére začínajúcej robotizácie.

Argumentovať spôsobom, že veď aj iné štáty majú poistnú daň je zavádzajúce, lebo mnohé iné ju nemajú. Každý štát Európskej únie, ktorý zaviedol daň z poistenia, obchádza smernicu 2006/112/ES (pôvodne z roku 1977), na základe ktorej je poisťovníctvo v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty, pretože neslúži k vytváraniu novej pridanej hodnoty, ale k obnoveniu hodnôt, ktoré už existovali, ale boli zničené alebo poškodené poistnou udalosťou. Je to rovnaké, ako keby vám niekto zdanil už raz zdanené peniaze len preto, lebo ste si ich uložili do banky.

Odhliadnuc od pravdepodobného medzipristátia zákona na ústavnom súde kvôli spomínanej retroaktivite ide o ďalší zo série brutálnych zásahov vlády do súkromného sektora s cieľom ošklbať ľudí o desiatky miliónov EUR.