5 najničivejších katastrof roku 2017

Porovnávať ničivosť prírodných katastrof prostredníctvom finančných ukazateľov  nie je úplne výstižné. Dom v USA stojí omnoho viac, ako v Sierra Leone a preto pri rovnakej hodnote príde v treťom svete o domov viac ľudí. Ani v roku 2017 o prírodné katastrofy nebola núdza a najviac obetí je amozrejme v menej rozvinutých krajinách, kde sa pomoc dostáva ťažšie.

5. Sri Lanka

Počas dvoch májových dní vytrvalo pršalo a monzún spôsobil záplavy a zosuvy pôdy pri ktorých zomrelo 213 ľudí a ďalších 415 000 bolo v ohrození. Okolo 30% z nich boli deti. Viac ako 250 ľudí následne zomrelo na horúčku Denge, keďže na Sri Lanke trvalo dlho, kym sa k ľuďom dostala humanitárna pomoc.

4. Mexiko

19. septembra zažilo Mexiko zemetrasenie so silou 7,1 stupňa Richterovej stupnice. Tragédia si vyžiadala 225 obetí a stala sa presne na 32. výročie zemetrasenia, ktoré v Mexiku zabilo tisíce ľudí a na humanitárnu pomoc zostalo odkázaných 2,5 milióna Mexičanov.

3. Kolumbia

Rozsiahle zosuvy pôdy si vyžiadali minimálne 300 obetí v meste Mocoa na juhu krajiny. Zranených bolo ďalších 200. Len dva týždne potom bolo pri ďalšom zosuve zmarených 17 ľudí a desiatky utrpeli zranenia. Obidve katastrofy boli následkom dlhodobých dažďov.

2. Sierra Leone

V apríli mohutné zosuvy zeme a blata zabili minimálne 600 ľudí a o domovy pripravli ďalších 6000. V jednej z najchudobnejších krajín Afriky sú tisíce ľudí odkázaní na humanitárnu pomoc.

1. Južná Ázia

Záplavy a zosuvy pôdy spôsobené monzúnovými dažďami zasiahli asi 41 miliónov ľudí v Bangladéši, Indii a Nepále. Okolo 600 mŕtvych bolo len v Indii, kde bolo následne postavených okolo 2000 humanitárnych táborov. Celkový počet obetí prekročil 1200.

2017 – rok hurikánov

Tri veľké hurikány – Harvey, Irma a Maria, vrátane silného zemetrasenia v Mexiku spôsobili obrovské škody. Predpokladané náklady poisťovní aj s ostatnými katastrofami sú približne 135 miliárd dolárov. Zatiaľ najviac v histórii. Po zarátaní nepoistených škôd dosahujú náklady až 330 miliárd dolárov. Vyvstáva otázka, ako sa zmenia postoje k poisteniu v budúcnosti, keďže sa kvôli klimatickým zmenám zvyšuje počet a dopad prírodných katastrof. Významným je tiež pomer poistených a nepoistených škôd v rôznych regiónoch.
Na základe jednotlivých udalostí je nemožné určovať trendy vo vývoji výskytu katastrof spôsobených zmenou klímy (hurikány, búrky, záplavy). Prognózy však hovoria jasne – dvíhaním hladín oceánov a zvyšovaním teplôt vzduchu a vody sa zväčšuje ničivá sila hurikánov. Tie sa už objavujú aj v oblastiach, kde predtým nevznikali a nezanikajú ako bolo zvykom, ale dostanú sa hlbšie do vnútrozemia. Reč je hlavne samozrejme o Spojených štátoch, keďže tam bolo v minulom roku spôsobených najviac škôd.

Slabá poistenosť majetku

Ďalším výrazným problémom je, že pomer medzi poisteným a nepoisteným majetkom je nerovnomerný geograficky a najmä sociálne. Kým napríklad v Ázii bolo poistených len 8% škôd z prírodných katastrof, tak vo vyspelých krajinách je to viac ako polovica. Keď hurikán zrovná domy v New Orleans, tak poisťovňa škody nahradí a do pár mesiacov domy znovu stoja. Keď sa to stane v treťom svete, tak nepoistený majetok nemá kto nahradiť a postaviť. Región sa potom z katastrofy spamätáva dlhé roky.
Príkladom je napríklad Haiti, kde bolo ničivé zemetrasenie v roku 2010. Dnes, sedem rokov po tom, ako bol z domovov vyhnaný 1,5 milióna ľudí, je na humanitárnu pomoc stále odkázaných 2,5 milióna Haiťanov. Zemetrasenie totiž nezničilo len nepoistené domovy, ale aj celé hospodárstvo.
Podobným príkladom je už spomínaná Louisiana, kde hurikán Katrina zničil veľa majetku a mnoho ľudí z nižších sociálnych vrstiev stále býva v náhradnom ubytovaní.
Poistenie je bohužiaľ stále vnimané ako nadštandard. Práve najchudobnejším oblastiam by však vyriešilo dopady prírodných katastrof.