Poistenie účtovníctva

• Poistenie profesijnej zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom profesie účtovníka - fyzickej osoby, daňového poradcu alebo účtovníckej firmy, či audítorskej právnickej osoby
• Poistenie kryje škody spôsobené pri poskytovaní účtovného poradenstva, vedenia účtovníctva, vykonávanie účtovného auditu – pokuty a penále pre chybné zaúčtovanie, oneskorené doručenie dokladov na daňový úrad, regresy zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne
• Pripoistenie straty prevzatých dokumentov
• Retroaktívny dátum poistného krytia k začiatku poistenia
• Pripoistenie retroaktivného krytia až do 5 rokov pred začiatkom poistnej zmluvy s výlukou doteraz známych škôd

Účtovnícke povolanie môže vykonávať:

• Účtovník - podnikateľ, t. j. živnostník alebo právnická osoba so zapísanou živnosťou "vedenie účtovníctva", má obchodnú zluvu s klientom, ktorého účtovníctvo spracúva, ručí za plnú výšku spôsobenej škody, v prípade živnostníka - fyzickej osoby až do výšky svojho osobného majetku.
• Účtovník - zamestnanec, účtuje spravidla len pre svojho zamestnávateľa (napr. výrobný podnik) a ručí za škodu spôsobenú svojmu zamestnávateľovi do výšky 4-násobku hrubej mzdy podľa zákonníka práce.
• Účtovník zamestnaný v účtovnej firme - účtuje pre klientov svojho zamestnávateľa, v prípade škody spôsobenej tretej osobe alebo klientovi je za túto škodu zodpovedný zamestnávateľ. Ručí však za škodu spôsobenú svojmu zamestnávateľovi do výšky 4-násobku hrubej mzdy podľa zákonníka práce.

Poistenie profesijnej zodpovednosti sa riadi princípom claims made, poisťovňa uzná len takú škodu, ktorej vznik a oznámenie sa časovo zmestí do poistného obdobia, v každom prípade nestačí, že v čase škody je platná poistná zmluva. Zároveň musí platiť:

• Vznik škody – profesijné pochybenie počas platnosti poistnej zmluvy, napr. nesprávne vypočítaná daň
• Zistenie škody – nárok na náhradu škody na základe rozhodnutia daňového úradu
• Hlásenie škody poisťovni – oznámenie škody poisťovni

V praxi sa používa v poistných zmluvách dohodnutá retroaktivita k začiatku poistenia. Potom každá z troch udalostí môže patriť rôznym rokom. Keď škoda vznikne v 1. roku poistenia, zistí sa v 2. roku a oznámi sa v 4. roku, je taká škoda likvidná.

Ak účtovníčka podniká napr. 10 rokov úplne bez poistenia a teraz by chcela uzavrieť poistenie profesijnej zodpovednosti, je možné dohodnúť retroaktívne krytie na 1 až 5 rokov pred začiatkom poistenia, samozrejme za prirážku k poistnému. Dovtedy známe škody nie sú kryté.

Táto špeciálna doložka v poistnej zmluve sa používa aj v prípade, že účtovník - živnostník (fyzická osoba) sa rozhodne pokračovať vo svojom podnikaní ako spoločnosť s ručením obmedzeným a pôvodnú živnosť si zruší alebo preruší. Klienti zostanú, len sa zmení právna forma.

Keď účtovník odchádza do dôchodku alebo končí svoju činnosť z iných dôvodov, zodpovednosti za prípadné škody, ktoré sa zistia v budúcnosti, sa nezbavuje, ale sú normálne nárokovateľné. Na krytie škôd po skončení aktívnej činnosti účtovníka slúži inštitút dodatočnej doby nahlasovania škôd. Pripoistenie obdobia dodatočného nahlasovania škôd je pokračovaním pôvodnej poistnej zmluvy, platí sa dohodnuté poistné, spravidla 5 rokov po skončení činnosti.

Pri uzavretí poistnej zmluvy profesijnej zodpovednosti z vedenia účtovníctva je dôležité správne stanoviť poistnú sumu - limit poistného plnenia, napr. 50 000 EUR, čo je maximálna hranica poistného plnenia pri jednej škode a zároveň aj maximálny súčet všetkých poistných plnení počas jedného poistného obdobia (spravidla 1 rok)

Niektoré poisťovne pri výpočte poistného vychádzajú z ročných tržieb, ktoré vynásobia poistnou sadzbou. Iný princíp výpočtu je prostredníctvom počtu zamestnancov, pričom sa rozlišuje počet účtovníkov a počet administratívnych pracovníkov. V prípade, že firma vykonáva aj iné činnosti ako je vedenie účtovníctva, do výpočtu vstupuje len ten počet zamestancov a taká časť tržieb, ktoré súvisia s vedenám účtovníctva.

Poistnú zmluvu je potrebné každý rok aktualizovať porovnaním tržieb poslednch 2 po sebe nasledujúcich rokov, resp. počtu zamestnancov. Ak to neurobíte a cenotvorné parametre sa medziročne zvýšili, vystavujete sa riziku podpoistenia, čo môže mať za následok krátenie poistného plnenia.

• Účtovník urobí chybu v zaúčtovaní príjmov, v dôsledku ktorej daňový úrad vymeria doplatok na daniach klienta a penále 80 000 €, túto škodu - penále zaplatí poisťovňa.
• Účtovníčka stratí daňový doklad zo zahraničia, na základe ktorého by bolo možné vykonať odpočet DPH 1 080 €, čím spôsobila škodu svojmu klientovi.
• Účtovníčka zanedbala včasné odovzdanie 12 ks hlásení na daňový úrad, ktorý vyrúbil pokutu 12x66 €, spolu 792 €.
• Nesplnená povinnosť voči Sociálnej poisťovni - oneskorené prihlásenie, odhlásenie zamestnanca – pokuta do 16 596,96 €, pozrite sadzobník pokút.
• Pokuta za neskoré podanie daňového priznania – sadzba pokuty závisí od druhu výkazu voči správcovi dane, od 30 € do 20 000 €.
• Účtovníčka stratila doklady, na základe ktorých mal podnik priznať príjmy vo výške 12 000 €. Daňová kontrola toto pochybenie zistila po uplynutí 3 rokov odo dňa splatnosti za predmetné zdaňovacie obdobie. Správca dane vypočítal pokutu 3 583,56 €.
• Účtovníčka urobila preklep v oznámení výšky daňovej povinnosti DPH tak, že vynechala jednu nulu, namiesto 20 500 € zaplatila 2 050 €. Schodok v daňovej povinnosti vo výške 18 450 € musí daňovník po zistení doplatiť a zaplatené pokuty a penále vymáha od účtovníčky.
• Účtovník má okrem iných činností zmluvnú povinnosť sledovať dátovú schránku podniku. Na základe exekúcie príde do dátovej schránky platobný rozkaz, ale účtovník si to všimne až po 2 mesiacoch, kedy sú zmeškané všetky lehoty na odvolanie. Pritom pôvodná faktúra je neoprávnená, pretože k plneniu nedošlo, výška plnenia dosiahla spolu s úrokmi a poplatkami sumu 7 800 €. Podnik si uplatnil nárok na náhradu škody voči účtovníčke.