Návšteva lekára ako dilema

Určite ste aj vy prežili jeden z tých nešťastných dní, kedy ste naozaj potrebovali lekára. Dlhé sedenie v čakárni, nervózne pohľady spolutrpiteľov a každú chvíľu vychádzajúca sestrička ako záblesk spásy, no ona nie a nie prečítať to vaše meno. Žiaľ, starostlivosť o zdravie si niekedy vyžaduje aj takúto, časovú daň.

Nekonečné čakanie…

„Stáva sa, že u lekára čakám dosť dlho, niekedy aj niekoľko hodín. Naposledy som navštívila ortopéda, ktorý ma na vyšetrenie objednal o tri mesiace. No keďže mám skutočné bolesti už teraz, dostala som ponuku prednostného vyšetrenie, samozrejme, za pekný príplatok,“ hovorí pacientka Lenka. Dlhé čakanie je teda naozaj starosťou mnohých z nás. Podľa nedávneho prieskumu NN životnej poisťovne , až 85% Slovákov u lekára už čakalo viac ako hodinu a 18% z nich po dlhom čakaní ani neošetrili. Lekára niekedy potrebujeme aj mimo ordinačných hodín, no až 73% opýtaných ho v takomto prípade nemá možnosť kontaktovať. Dlhé čakanie sa podpísalo aj na našom prístupe. Až 66% opýtaných totižto hľadá rady týkajúce sa zdravia len na internete.

Slováci a lieky

Zaujímavé je, že až 79% pacientov považuje farmaceutické firmy za zdroj ovplyvňovania lekárov pri liečbe a predpisovaní liekov. Možno aj z tohto dôvodu sme čoraz viac upozorňovaní na kontrolu svojich predpísaných receptov. A takisto možno aj preto, že spomedzi všetkých krajín Európskej únie patríme medzi tie s najvyšším množstvom užívaných antibiotík na 1000 obyvateľov. Tento fakt dokazuje štatistika Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Čísla hovoria o spotrebe 23,6 na deň pri spomínanej tisícovej vzorke. U našich západných susedov, Čechov, je to 19 a v Holandsku dokonca len 10,8. Najviac je to u Grékov, kde hodnota dosiahla číslo 32. Nie len antibiotík, ale aj iných liekov užívame pomerne dosť. Podľa štatistického prehľadu Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2015, patria medzi najčastejšie predpísané aj lieky na bolesť svalov, nespavosť, DNU a srdcovo-cievne ochorenia.

Alternatívne riešenie

Čo s tým? No, možno nebrať lieky a uchýliť sa k alternatívnemu spôsobu liečby. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú tými najrozšírenejšími indická ajurvéda a tradičná čínska medicína. Tesne za nimi sú homeopatia a potom bylinná liečba. Do rebríčka je zapojená aj západná medicína, ktorá prekvapujúco za alternatívnou zaostáva a patrí jej piate miesto. Dajú sa tieto výsledky považovať za akési víťazstvo energie a duchovna nad racionalizmom? Alternatívna medicína prináša liečbu pomocou energie, ihiel, odvarov a jej výsledky nie sú presne vedecky merateľné. Jej praktikanti sa odvolávajú na porovnania v postupe aj riešení problémov. Zatiaľ čo klasická medicína lieči dôsledok choroby, alternatívna hľadá koreň. Liečivom sú prírodné produkty, prípadne iba nejaké sedenia a jednoduchšie procedúry. Zameriava sa často na človeka ako na komplex, nie na jednotlivé časti tela, tak ako to je u lekárov. So všetkým čím sa obhajuje alebo čím je vyvracaná, môžeme sčasti súhlasiť aj nesúhlasiť.  Prečo naozaj volia ľudia tento spôsob liečby?

Západná medicína vs. alternatívna

Základným rozdielom medzi západnou a východnou medicínou (zahŕňame tam aj bylinnú liečbu) je vedecká overiteľnosť. Zatiaľ čo pri klasických, chemicky vytvorených liekoch vieme pomerne presne definovať účinky na jednotlivé problémy a zároveň stanoviť nežiaduce účinky či možné ťažkosti, pri alternatívnej medicíne môžeme len hádať. Silu liečivej energie žiaľ zmerať nevieme, preto jej musíme iba veriť. A to je zas niečo, čo dnes chýba tej západnej medicíne – placebo efekt. Rozdielom je aj komunikácia. Každý z nás má určite skúsenosti s prípadmi, kedy o svojej diagnóze vieme len ako o skratkovitej šifre a v skutočnosti ani poriadne nevieme, čo ten lekár vlastne lieči. Navyše, pri otázkach dostaneme stovky nezrozumiteľných cudzích slov, a tak sa viac ani nepýtame. Liečiteľ s ľuďmi komunikuje, častokrát ho navštevujú doma a venuje sa im dlhší čas. Povie presne, ktoré čakry potrebuje pacient uvoľniť alebo ktoré rastliny musí spojiť, aby vznikol účinný liek. V medicíne sú laikmi (až na niektoré výnimky), preto nepoužívajú odbornú terminológiu. Sú skrátka ľuďom akosi bližší, na základe komunikácie si s nimi niekedy budujú možno až priateľské vzťahy, čo ešte viac zvyšuje dôveru.

Na záver

Liečba akýmsi alternatívnym spôsobom je možno niekedy dobrá, napríklad pri nádche či chrípke. No ak sa jedná o vážnejšie problémy, je určite prospešné, ak aj napriek spomínanému dlhému čakaniu, vyhľadáte lekársku pomoc. A pozor si dávajte najmä na srdce. V roku 2013 vydal regionálny úrad (pre Európu) svetovej zdravotníckej organizácie WHO bulletin, kde sú porovnané mnohé indikátory európskych krajín. Ten ukazuje, že „porovnaním štandardizovanej miery úmrtnosti podľa príčin smrti vidíme pri úmrtiach na choroby obehovej sústavy (CHOS), že Slovensko s hodnotou 440,2/100 000 obyvateľov má dvakrát vyššiu úmrtnosť na CHOS ako je priemer EÚ (220,0).“ Vysoké hodnoty vykazuje aj Bulharsko(621,79) či Litva (494,5). Najlepšie je na tom Holandsko (146,8) a Švajčiarsko (145,0).

Či sa rozhodnete pri svojich zdravotných problémoch postupovať spôsobom klasickej alebo alternatívnej medicíny necháme na vás. Jeden aj druhý má svoje kladné aj záporné stránky a ich zhodnotenie ostáva na úsudku jednotlivca. Najlepším liekom je však prevencia a tou najvhodnejšou je vyvážená strava, pohyb,  udržiavanie optimizmu a dobrej nálady.